Pracovná návšteva Robeta Fica do Moskvy priniesla pre Slovensko štyri zlé správy.

1) Potvrdenie pretrvávajúceho záujmu Bratislavy o výstavbu širokorozchodnej po Rakúsko predstavuje reálnu hrozbu pre prepravu po slovenských koľajniciach. Veta slovenského premiéra, že sa bude usilovať, aby bolo prekladisko v Bratislave, a na širokorozchodnú aby naväzovalo aj bratislavské letisko, znamená dve veci. Že zatiaľ to s prekládkou tovarov na slovenskom území nie je vôbec isté. A že veľkokapacitné prekladiská na slovensko-ukrajinskej hranici a v Košiciach, ktoré sa vybudovali a rozšírili ešte za socializmu, definitívne upadnú. Výsledkom bude strata stoviek a možno až tisícok pracovných miest nielen priamo na východnom Slovensku ale na celej železnici od Čiernej nad Tisou až po Kúty. Ako aj ďalších desiatok vo firmách v oblasti skladovania a prepravy tovarov, ktoré sú v okolí Čiernej a Košíc. Pričom vytvorenie náhradných nových miest na západe Slovenska vôbec nie je isté. Ak by sa aj mali vytvoriť nejaké miesta pri výstavbe širokorozchodnej, budú mať len dočasný charakter a na jej následnú obsluhu budú postačovať súčasné kádre na železnici.

2) Odborárom v SPP, ktorí momentálne protestujú proti prepúšťaniu vo firme, dávam do pozornosti práce na vytvorení spoločného podniku štátu s Gazpromom zameraného na skladovanie a predaj plynu na slovenskom trhu. To znamená, že si tu budú konkurovať dve pološtátne spoločnosti, ktoré logicky vytvoria ešte väčší tlak na mzdové a osobné náklady. Inak povedané, bude nutné ešte viac prepúšťať. „Bola by to taká určitá satisfakcia zo strany Gazpromu za januárovú plynovú krízu,“ vyhlásil v súvislosti s úvahami o vytvorení spoločného podniku s plynovým zásobníkom minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek ešte v októbri na hnClube. Takže ten, kto zastavil dodávky svojmu odberateľovi so štátnou účasťou sa bude revanšovať tak, že za podpory toho istého štátu prenikne na trh a bude konkurovať svojmu doterajšiemu odberateľovi. Pre odborárov, ale aj pre daňových poplatníkov, ktorí si užívajú zaujímavý príjem z dividend zo zisku z SPP, je snáď ešte horšou správou, že Putin ani Gazprom nehovorili nič konkrétne o navýšení alebo udržaní tranzitu cez Slovensko. Naopak, doslova dva dni pred Ficom navštívil Moskvu jeho slovinský kolega a s ním Putin podpísal dohodu o výstavbe slovinského úseku nového plynovodu South Stream. Ten má, podľa slov samotného ruského premiéra, slúžiť hlavne na obídenie Ukrajiny, a to teda logicky znamená aj Slovenska. Takže Putin nemohol obom premiérom sľúbiť rovnaké veci, pretože jeho dohoda so Slovincom bola zjavne v rozpore s očakávaniami a nádejami bratislavskej delegácie. Mimochodom už súčasný tranzitný kontrakt SPP, presnejšie Eustreamu s Gazexportom, otvára po roku 2011 možnosť na výrazné zníženie tranzitu smerom na Česko, a to v dôsledku spustenia ďalšieho ruského plynovodu Nord Stream cez Baltické more. To by bol ťažký úder pre slovenský tranzit a pre zamestnanosť v SPP a je zjavné, že minimálne jedna kompresorová stanica by musela byť odstavená. S najväčšou pravdepodobnosťou v Jabloňove nad Turňou, medzi Košicami a Rožňavou.

3) Slovenský premiér ponúkol Moskve výstavbu ropovodu z Bratislavy do Schwechatu. Keďže som o tomto projekte mal nedávno osobitný blog, nechcem sa opakovať o jeho nevýhodnosti pre záujmy Slovenska. Rovnako ako projekt širokorozchodnej, aj tento ropovod je v záujme Rakúšanov a Rusov, čo správne vyzdvihol aj premiér Fico.

4) Poslednou zlou správou bolo ubezpečenie Putina, že zavolá na Slovensko, keď bude v zime opäť hroziť zastavenie dodávok ruského plynu. Nie je ani tak podstatné to, že presne v tom istom okamihu Rusi podpisovali s EÚ v Moskve memorandum o varovaní v prípade hrozby krízy v dodávkach plynu, ropy, elektrickej energie či uhlia do EÚ. Takže Rusi v každom prípade budú varovať všetkých, a v prvom rade Brusel, nielen Bratislavu. Pre mňa je však samotný podpis takéhoto memoranda, ako aj sľuby Putina Ficovi, veľmi znepokojujúcim faktom. Pretože ak je nutné takéto opatrenia robiť, je jasné, že situácia v ruských dodávkach je naďalej veľmi zlá a neistá. Veď podobné memorandá nemá EÚ s inými dodávateľskými krajinami. Samozrejme, z týchto krajín neprúdia suroviny do EÚ cez Ukrajinu. Ale až do roku 2004 prúdili bez väčších problémov aj z Ruska. Až vo februári 2004 Gazprom po prvý raz zámerne prerušil takmer na dva dni dodávky plynu do Európy, vtedy cez Bielorusko plynovodom Jamal-Európa. Odvtedy došlo k niekoľkým opakovaným prerušeniam tak dodávok plynu ako aj ropy. Podpisovanie memoránd nie je riešením. A výstavba nových potrubí obchádzajúcich tieto krajiny automaticky znamená, že obídu aj Slovensko.