Najnovší prieskum o príjmoch a životných podmienkach domácností (SILC) z dielne štatistického úradu vykázal pokles podielu obyvateľov ohrozených chudobou. Nie je to však dôvod na radosť.

Z predvlaňajších 13,2 percenta poklesol podiel obyvateľov s príjmom nižším ako tri pätiny mediánu, ako sa ohrozenie chudobou definuje, na vlaňajšiu hodnotu 12,8 percenta. (Mediánový príjem vyjadruje hodnotu, od ktorej má polovica obyvateľov príjem nižší a polovica vyšší. Pri štatistikách príjmov a miezd je vždy nižší ako aritmetický priemer.) V prieskume za rok 2013, ktorý sledoval príjmy obyvateľov v roku 2012, dosiahol medián v čistom hodnotu 561 eur mesačne.

Po prvý krát od začiatku výskumov v roku 2005 však mediánový disponibilný príjem poklesol. Podľa prieskumu zverejneného pred rokom totiž dosiahol už hodnotu 577 eur.

Zníženie mediánu spôsobilo, že klesla i hranica ohrozenia chudobou – z 346 na 337 eur mesačne. Štatistici to vysvetľujú nárastom miery nezamestnanosti, ktorá znížila podiel ľudí s pracovnými príjmami. „Priemerný“ obyvateľ tak v čistom zarobil menej ako rok predtým. Aj keď väčšina mohla zarobiť kľudne viac, pretože celkový disponibilný dôchodok domácností v eurách každý rok rastie.

Paradoxne preto viac nezamestnaných prostredníctvom zníženia hranice chudoby dopomohlo znížiť podiel ľudí ohrozených chudobou. Problémom je, že mediánový príjem nevypovedá nič o vývoji príjmov chudobnejších či bohatších osôb, ale len o tých „v strede“. Pomeriavanie nejakého počtu obyvateľov k takejto nestabilnej hranici potom nemusí vypovedať o skutočnom vývoji ohrozenia chudobou.

Takzvaná absolútna miera chudoby, teda podiel obyvateľov v skutočnej hmotnej núdzi, akou je nedostatočne teplý príbytok, či neschopnosť dopriať si aj mäsitú stravu, podľa údajov z minulosti takmer vždy konzistentne klesá. Jej čísla za najnovší rok štatistici ešte nezverejnili.

Najviac sú relatívnou chudobou (nízkymi príjmami) ohrození nezamestnaní (takmer 44 percent z nich), ako aj neúplné a viacdetné rodiny (30 percent). Najmenej chudoba ohrozuje pracujúcich, dôchodcov a domácnosti bez závislých detí (5-8 percent).

Iba 6,6 percenta penzistov malo príjem nižší ako 337 eur mesačne. Ukazuje to, že rozpočtové dopady zavedenia takzvaného minimálneho dôchodku vo výške 300 eur mesačne by nemuseli byť veľmi veľké.