Všetko zlé je na niečo dobré. Toto otrepané klišé ukázalo práve v energetike opäť svoje opodstatnenie. Cenová smršť na ropu a zemný plyn v rokoch 2002 až 2008, ktorá postupne prerastala až do medzinárodnej krízy, keďže producenti surovín zavalení petrodolármi si začali diktovať voči spotrebiteľom čoraz drzejšie aj svoje politické záujmy, vyvolala práve v spotrebiteľských krajinách technologický boom v energetike. Kľúčoví zákazníci, teda USA, EÚ a Japonsko investovali aj za podpory vlád a Európskej komisie veľké sumy do úspornejších, efektívnejších zariadení, do obnoviteľných zdrojov energie ale aj do nových technológií v ťažbe a spracovaní fosílnych palív.

Revolučný prelom sa podaril v Spojených štátoch, kde sa podarilo sprevádzkovať ťažbu plynu z bridlíc, pričom za veľmi prijateľnú cenu. V dôsledku toho doslova zvečera do rána USA prestali dovážať skvapalnený plyn a stali sa v plyne sebestačné. Gigantické nové ložiská plynu, s ktorými ešte pred tromi rokmi nikto nerátal, sa nachádzajú hlavne v Lousiane a ďalšie sa tiahne od Západnej Virgínie až po New York. Dnes je jasné len to, že ich produkčný potenciál je tak obrovský, že nielen pokryjú potrebu Američanov na desaťročia dopredu, ale že môžu dokonca z USA urobiť exportéra skvapalneného plynu.

O podobne významnom technologickom skoku, práve pri skvapalňovaní plynu, sa začína hovoriť na druhej strane Tichého oceánu, v Japonsku. Ten by mal výrazne znížiť náklady na samotný proces skvapalňovania, čo by malo umožniť výstavbu výrazne menších prevádzok aj na menších ložiskách v juhovýchodnej Ázii ale aj inde vo svete, ktorých ťažba bola doteraz nerentabilná kvôli vysokým nákladom na prepravu plynu na spotrebiteľské trhy.

Technologická plynová revolúcia v USA mala spolu s dôsledkami hospodárskej krízy výrazný vplyv na celosvetový energetický trh už v minulom roku. V prvom rade na trh s už spomínaným skvapalneným plynom. Tu sa zbehli dve udalosti: USA ho prestali dovážať, poklesla spotreba kvôli kríze a súčasne boli do prevádzky uvedené nové kapacity na skvapalňovanie a spustené na vodu nové veľkokapacitné tankery, hlavne v Katare. V najbližších rokoch sa očakáva otvorenie ďalších kapacít na výrobu a prepravu skvapalneného plynu, čo bude ďalej tlačiť na jeho cenu smerom dole. Po celý minulý rok bol spotový trh so skvapalneným plynom aj v Európe výrazne cenovo nižší ako bola cena potrubného plynu, predovšetkým z Ruska. K tomu isto prispel aj prepad v spotrebe zemného plynu v Európe, ktorý presiahol 40 mld. kubických metrov. Takže dnes máme v Európe prebytok plynu, ktorý sa udrží minimálne ďalšie tri roky. Navyše plynová revolúcia z USA sa môže preliať aj do Európy, pretože aj tu disponujeme podobnými geologickými štruktúrami s veľkým plynovým potenciálom. Odhady potenciálnych zásob v nich hovoria o biliónoch kubíkoch plynu.

Fundamentálne zmeny na plynovom trhu však majú automaticky vplyv aj na trh s ropou. Pokles cien čierneho zlata bol spôsobený opäť nielen hospodárskou krízou. Skúsenosť z minulých ropných šokov hovorí o tom, že dopyt po rope sa po ich prekonaní vo vyspelých krajinách už nevracia na pôvodnú úroveň, a to v dôsledku úsporných opatrení. V minulosti bola príkladom západná Európa, neskôr Japonsko a Južná Kórea, dnes to budú Spojené štáty. V ďalších krajinách sa rast spotreby ropy výraznejšie spomalí, bude to platiť pre Čínu, Indiu alebo krajiny Blízkeho východu. Na spotrebu ropy však budú určite tlačiť nové zdroje lacného plynu. Bude sa to týkať hlavne výroby elektrickej energie a tepla, kde sa dá predpokladať, že plyn ešte viac zníži podiel ropných produktov.

Nové technologické riešenia môžeme očakávať aj pri procese spaľovania uhlia, vrátane zachytávania oxidu uhličitého. Ale aj v ťažbe ropy, hlavne z hlbokovodného šelfu. Spolu s novými riešeniami pri využití obnoviteľných zdrojov a v oblasti energetickej efektívnosti to vytvára oveľa optimistickejší pohľad už do blízkej energetickej budúcnosti celého sveta, než tomu bolo ešte pred dvoma rokmi.

Ak platí, že nič nie je menej užitočné, ako včerajšie noviny, tak to isté sa dá povedať o stredno a dlhodobých prognózach v oblasti energetiky. Z minulosti máme len jedno poučenie: rozhodujúcim faktorom je inovatívnosť ľudského ducha a tá je nepredvídateľná.