V jednej diskusii, zameranej na problematiku vzdelávania a nevyhnutnosti systémových zmien v tejto oblasti som vyjadril názor, že v otázke uplatniteľnosti absolventov na trhu práce je potrebné sa pýtať na potreby zamestnávateľov. Je výborné poznať medzinárodné porovnania, mať informácie a skúsenosti z iných krajín, sledovať trendy a podobne. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že čo je dobré a funguje v zahraničí, nemusí nevyhnutne fungovať v domácich podmienkach. Inšpirácia je skvelá vec na budovanie dlhodobej stratégie. Ale to, či budú vysoké školy produkovať absolventov pre prax alebo úrady práce, je otázka na dopyt po pracovnej sile, teda na zamestnávateľov, ktorí tu priamo pôsobia a tvoria sociálnu, materiálnu a ekonomickú základňu nášho hospodárstva.

Centrum vedecko-technických informácií zverejnilo koncom roka 2016 štúdiu o zamestnanosti absolventov vysokých škôl. Vychádzalo v nej z rokov 2014 a 2015, kedy ukončilo niektorý z troch stupňov vysokoškolského štúdia celkovo 82 496 absolventov. Z nich niečo vyše polovica prvý stupeň, čím vznikol predpoklad, že budú ďalej pokračovať vo vzdelávaní, avšak u absolventov II. a III. stupňa vysokoškolského štúdia predpokladá ich vstup na trh práce. Štúdia sa zamerala na rozbor štatistických výsledkov nezamestnanosti absolventov a jej príčin, pričom berie do úvahy práve kľúčový faktor a to dopyt po danej profesii. Viac ako polovicu z celkového počtu absolventov tvorili absolventi spoločenských vied, náuk a služieb.

O aké odbory je v praxi skutočný záujem?

Celkovo ku koncu roka 2015 evidoval ÚPSVaR celkovo 5092 čerstvých absolventov, uchádzajúcich sa o zamestnanie. Zaujímavým údajom štúdie Centra vedecko-technických informácií je miera nezamestnanosti podľa skupín odborov, ktorá ukazuje, aké profesie sú pre trh práce kľúčové a o ktoré nie je záujem. U absolventov I. stupňa sú najžiadanejšie technické vedy a náuky, najmenej zaujímavé sú bezpečnostné vedy a náuky. U absolventov II. stupňa vysokoškolského vzdelania je najväčší záujem, resp. najnižšia nezamestnanosť v technických vedách a v zdravotníckych odboroch. Úplne rovnako sú na tom absolventi III. stupňa.

Situácia na trhu práce ukazuje aj naďalej trend technických, ekonomických a zdravotníckych smerov, čo sú odbory, ktoré je možné študovať aj na našej univerzite, a to na štyroch rôznych fakultách a dvoch špecializovaných pracoviskách. Vzhľadom na vysokú koncentráciu strojárskeho, automobilového, ale aj sklárskeho priemyslu môžu nájsť uplatnenie u zamestnávateľov pôsobiacich priamo v regióne.

„Bránu“ našej univerzity v danom období opustilo 550 absolventov (inžinierov alebo magistrov) a 36 doktorandov. Z nich bolo evidovaných ako nezamestnaných len 44. To nás zaradilo v danej štúdii aj podľa portálu Profesia do TOP 10 rebríčka najžiadanejších absolventov z jednotlivých slovenských univerzít a vysokých škôl.

Tieto štúdie sú pre slovenské univerzity mimoriadne zaujímavé a pomáhajú nám robiť dôležité rozhodnutia o tom, aké nové prvky do vzdelávania v budúcnosti prinesieme. Ak by bola univerzita komerčným subjektom, mohli by sme povedať, že máme dva typy klientov – študenta a zamestnávateľa. Študent si k nám dôjde pre svoju “úspešnú budúcnosť”. Zamestnávateľ chce od nás “kvalitný produkt”. Aj preto sa v posledných rokoch orientujeme najmä na štúdium priamo v praxi a riešenie prípadových štúdií, stáži a zadaní v konkrétnych partnerských podnikoch a inštitúciách verejnej správy. Študenti vidia okamžite, či je rozdiel medzi teóriou a praxou a ak sa osvedčia, majú ambíciu sa učiť a chuť k inováciám, zmluva na nich čaká takpovediac hneď po štátniciach.