Eurofondy nesú biľag korupcie. Preto častokrát nie je európska finančná podpora pre členské štáty podpora vnímaná ako pomoc, ale ako skaza. Akokoľvek negatívnu reputáciu však táto oblasť má, je potrebné si uvedomiť, že eurofondy sú primárne určené predovšetkým na zlepšenie života občanov, fungovania inštitúcií a (nie len vybraných) firiem.
V prvej polovici septembra vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR (MH) novú eurofondovú výzvu na nákup technológií pre malých a stredných podnikateľov. Vďaka málo známej iniciatíve niektorých šikovných ľudí na Úrade vlády majú záujemcovia o eurofondy možnosť prehrabávať sa v produkčnej databáze ITMS2014+ a robiť si podrobné analýzy o všetkých výzvach a projektoch.
V tomto blogu by som rád demonštroval, čo všetko sa dá vyčítať z danej databázy a ako sa tieto poznatky dajú využiť pri príprave projektu pre aktuálne vyhlásenú výzvu na nákup technológií.
Špecifiká vyhlásenej výzvy
Dotáciu vo výške minimálne 100 tis. € a maximálne 1 mil. € je možné použiť na nákup softvéru, strojov, prístrojov, zariadení, technológií, autorských práv a patentov. Intenzita pomoci bola stanovená 45-55 %, zvyšok teda musia žiadatelia za financovať z vlastných prostriedkov.
Žiadateľom môže byť firma so sídlom hocikde na Slovensku, ktorá v čase podania projektu existuje aspoň tri roky. Špecifickou podmienkou je, že miesto realizácie musí byť v jednom z 13 najmenej rozvinutých okresov Slovenska.
Pri pohľade na parametre výzvy (aj vo svetle čerstvého škandálu na ministerstve školstva) budú potenciálni žiadatelia dôkladne zvažovať svoju účasť na výzve. Dobrou správou ale je, že pri svojich úvahách sa môžu oprieť o exaktné dáta z troch podobných, už uzavretých výziev.
Najviac projektov prišlo zväčša v prvom kole
Aktuálne vyhlásená výzva je už štvrtá v poradí z dielne rezortu hospodárstva na nákup technológií. MH v minulom roku vyhlásilo a postupne uzavrelo tri ďalšie výzvy, z ktorých bolo možné financovať nákup technológií. Išlo o nasledovné výzvy:
Názov výzvy | Podpora inovácií a technologických transferov | Podpora existujúcich mikro-, malých a stredných podnikov | Podpora nových a začínajúcich mikro-, malých a stredných podnikov |
Kód výzvy | OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02 | OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04 | OPVaI-MH/DP/2016/3.1.1-03 |
Dátum vyhlásenia výzvy | 2.8.2016 | 22.11.2016 | 22.11.2016 |
Hodnotiace kolá | 30.9.2016 30.11.2016 31.1.2017 15.5.2017 | 3.3.2017 28.4.2017 15.8.2017 | 3.3.2017 28.4.2017 15.8.2017 |
Celková alokácia výzvy | 300 000 000 € | 50 000 000€ | 35 000 000 € |
Minimálna výška grantu | 100 000 € | 50 000 € | 30 000 € |
Maximálna výška grantu | 5 000 000 € | 200 000 € | 200 000 € |
Maximálna intenzita pomoci | 25 % - 55 % | 50 % - 65 % | 60 % - 75 % |
Oprávnené územie | všetky kraje okrem BA | všetky kraje okrem BA | všetky kraje okrem BA |
Oprávnení žiadatelia | MSP, velké podniky | MSP | MSP |
Graf č. 1 znázorňuje základné údaje o analyzovaných troch výzvach: koľko bolo vyčlenených peňazí, o koľko peňazí sa súhrnne žiadalo, v akej hodnote boli projekty schválené a v akej zamietnuté. Údaje sú k 13/9/2017.
Graf 1 Základná štatistika Zdroj: autor
Z grafu je zrejmé, že najviac projektov, spolu 533, bolo podaných vo výzve na podporu technologických transferov (OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02). V rámci nej bola najvyššia aj priemerná výška žiadanej dotácie - na jeden projekt vyše 793 tis. €.
Vo výzvach OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04 a OPVaI-MH/DP/2016/3.1.1-03 nefiguruje žiadna schválená dotácia, pretože k 13. septembru 2017 zatiaľ nebol ukončený hodnotiaci proces ani pri jednom projekte.
Všetky tri analyzované výzvy boli tzv. otvorené, teda mali viacero hodnotiacich kôl a projekty bolo možné predkladať až do vyčerpania alokácie . Z tabuľky nižšie ďalej vyplýva, že:
- pri všetkých výzvach došlo najviac projektov v prvom kole
- pri všetkých výzvach záujem s každým ďalším kolom klesá a znova sa zvyšuje v poslednom kole
Úspešnosť projektov v jednotlivých kolách
Pri výzve na podporu technologických transferov (OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02) sa dá vypočítať aj úspešnosť projektov v jednotlivých kolách - v prvom kole 68 %, v druhom kole 66 %, v treťom kole 48 % a v poslednom kole zatiaľ hodnotiaci proces nebol ukončený.
Z tabuľky je zrejmé aj to, že čas, ktorý uplynie medzi podaním projektu a vydaním rozhodnutia o schválení, sa každým kolom skracuje. Pri výzve OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02 je to v priemere 203 kalendárnych dní.
Pri výzve OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02 a OPVaI-MH/DP/2016/3.3.1-04 je celkovo 16 projektov, pri ktorých nie je uvedený dátum predloženia. Tieto pravdepodobne neboli ani zaradené do hodnotiaceho procesu.
Tabuľka 1 Distribúcia projektov podľa hodnotiacich kôl Zdroj: autor
Najúspešnejšie firmy
Ak dáta obohatíme o ďalšie atribúty z iných dostupných databáz, tak je možné pozrieť sa aj na iné zaujímavé štatistiky. Napríklad pri výzve OPVaI-MH/DP/2016/1.2.2-02 (jediná, pri ktorej sa v čase písania tohto blogu dala rátať úspešnosť), podali najviac projektov až 111 firmy s počtom zamestnancov 25-49.
Najúspešnejšie boli firmy s počtom zamestnancov 150-199. Z podaných 20 projektov majú 18 schválených. Najmenej to išlo firmám s počtom zamestnancov 2. Z z 23 podaných projektov boli schválené iba tri.
Najviac projektov podali firmy pôsobiace v oblasti výroby kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení (117 projektov), veľkoobchodu okrem motorových vozidiel a motocyklov (70 projektov) a výroba strojov a zariadení (35 projektov).
Regionálna úspešnosť
Keďže databáza ITMS2014+ poskytuje aj informácie o mieste realizácie projektu, vieme sa podrobnejšie pozrieť aj na dáta projektov z 13 najmenej rozvinutých okresov.
Z 1 386 podaných projektov vo všetkých troch analyzovaných výzvach má miesto realizácie projektu v jednom z najmenej rozvinutých okresov Slovenska 249 (teda 18 %).
Osobitne pri výzve na podporu technologických transferov je to 54 z 533 (teda cca 10,1% projektov). Ak sa pozrieme iba na schválené projekty, tak v rámci tejto výzvy má miesto realizácie v najmenej rozvinutých okresoch 28 z 296 projektov (teda 9,4%). Mimo najmenej rozvinutých okresov je priemerná úspešnosť projektov 66% a v najmenej rozvinutých 68% (bez projektov IV. kola).
Ďalším zaujímavým aspektom je územná distribúcia výšky žiadaného príspevku podľa sídla žiadateľa. Ako ukazuje obrázok 1, žiadatelia vo všetkých troch výzvach majú svoje sídla v rozvinutejšej časti Slovenska, teda v trojuholníku Bratislava-Trnava-Nitra a na Považí. Na východnom Slovensku dominujú Košice.
Obrázok 1 Územná distribúcia žiadanej dotácie podľa sídla žiadateľa za všetky 3 výzvy spolu
Ako je vidno z graf č. 2, najúspešnejší boli zatiaľ žiadatelia so sídlom v Prešovskom kraji (50 %) a najmenej úspešní žiadatelia so sídlom v Trnavskom kraji (21,4%), ktorí podali zároveň aj najmenej projektov (131).
Graf 2 Štatistika výziev v členení podľa VÚC kumulatívne za všetky 3 výzvy Zdroj: autor
Súhrn
Z analyzovaných dát vyplýva, že najviac projektov prichádza v prvom kole, v ktorom je zároveň najvyššia miera úspešnosti ich schválenia.
Keďže doterajšie výzvu na podporu technológií mali v najmenej rozvinutých okresoch veľmi nízku úspešnosť schválenia, existuje predpoklad, že aktuálna výzva s celkovou alokáciu 50 mil. € otvorí dostatočný priestor na schválenie projektov, ktoré budú včas a kvalitne pripravené.
Záležať bude samozrejme aj na pomere medzi celkovou alokáciou výzvy a výškou žiadaných dotácií. V každom prípade je však pri príprave projektov potrebné zamerať sa na ich súlad s oprávnenými aktivitami, ktoré je možné z výzvy podporiť a v neposlednom rade na splnenie všetkých administratívnych požiadaviek.
