To, čo sa aspoň ekonomicky podarilo vyťažiť komunistickému normalizátorovi Gustávovi Husákovi z vojenskej okupácie Sovietskeho zväzu, a v tieni sovietskych tankov postaviť krížom cez republiku tranzitný plynovod, sa po roku 2010 s najväčšou pravdepodobnosťou vytratí. Víkendová návšteva Vladimira Putina v susednej Viedni a podpísaná dohoda Rakúska a Ruska o výstavbe plynovodu South Stream až do Baumgartenu, znamená veľkú prehru pre Slovensko a ťažkú zahranično-politickú facku pre súčasnú vládu v Bratislave.

Veď rusko-rakúska dohoda sa dosiahla vzápätí po návšteve ruského prezidenta v Bratislave, ktorá žiadnu, rovnako významnú a pre hostiteľskú krajinu ekonomicky výhodnú dohodu, nepriniesla. Len bombastické reči o otvorených dverách, mostoch a jednu podivnú deklaráciu. Nová energetická zmluva Viedne a Moskvy, spolu s už budovaným plynovodom Nord Stream cez Baltické more, totiž bezprostredne ohrozuje objem tranzitu ruského plynu nielen cez Ukrajinu, ale automaticky aj cez Slovensko.

Strata stoviek vysokokvalifikovaných pracovných miest popri trase tranzitného plynovodu, spolu so stovkami miliónov eur z dividend a daní skupiny SPP, ktoré nedostane štátny rozpočet, to všetko bude čoskoro logickým dôsledkom týchto plynovodných projektov Moskvy. Verejne deklarovaná ochota slovenskej vlády vzdať sa dobrovoľne aj strategickej výhody kľúčového euro-ázijského železničného prekladiskového uzla a posunúť prekládku z východného Slovenska do predmestia Viedne, je pokračovaním na ceste z pohľadu zahraničnej politiky naivnej a pre krajinu hospodársky veľmi škodlivej stratégie a s ňou spojených rozhodnutí.

Samozrejme, že víkendová rusko-rakúska dohoda ešte neznamená, že sa South Stream stane aj realitou. Zabrániť tomu môžu hlavne prirodzené ekonomické faktory, akými sú nejasný vývoj dopytu po zemnom plyne v EÚ, tvrdá cenová konkurencia iných dodávateľov plynu voči Gazpromu, predovšetkým zo strany LNG, prípadne možnosť otvorenia nových ložísk bridlicového plynu v samotnej Európe. Najdôležitejším politickým faktorom, ktorý môže práve pod ťarchou ekonomických reálií zvrátiť rozhodnutie Moskvy, bude ďalší rozvoj rusko-ukrajinských vzťahov.

Ak by sa aj predsa výstavba South Stream začala, Slovensko má ešte jednu šancu. Vybudovaním plynovodného prepojenia medzi Veľkým Krtíšom a maďarským Vécsom sa ponúka plynárensky prirodzená a ekonomicky zaujímavá alternatíva, kadiaľ je možné do Baumgartenu doviesť ruský plyn. To by si však najprv museli horúce politické hlavy v Bratislave a Budapešti uvedomiť, kde sú naozajstné súčasné a budúce spoločné strategické záujmy oboch krajín a ich občanov. A vláda v Bratislave by musela začať reálnymi krokmi hájiť strategické ekonomické záujmy krajiny, ktoré má ako akcionár spoločné so zahraničnými investormi v SPP.

Nech sa to niekomu páči alebo nie, Putinova dohoda z Viedne jasne ukázala, aké sú prioritné strategické záujmy Moskvy a aké zanedbateľné je reálne postavenie Slovenska v nich. Súčasne táto návšteva opakovane potvrdila, že politické aj ekonomické záujmy maličkých stredoeurópskych krajín vo vzťahu k Rusku sú často protichodné. Inak povedané, nikto našim krajinkám nemôže toľko dať, ani my sami navzájom, ako nám delegácie z Kremľa môžu sľúbiť – na úkor našich susedov. Aj Rakúsko je toho dobrým príkladom. Pripomeňme si len predošlú návštevu Putina vo Viedni a následný útok OMV na maďarský MOL. Nehovoriac o rozporuplnosti a nedôveryhodnosti energetickej politiky Viedne, ktorá bola až do tohto víkendu lídrom konkurenčného plynovodného projektu Nabucco. Slová rakúskeho kancelára Wernera Faymanna v Putinovej prítomnosti o tom, že nevidí rozpor medzi oboma plynovodnými projektami síce pobavili, ale nepresvedčili.