Dnes predpoludním Rada Štátov (46-členná horná komora federálneho parlamentu, v ktorej má každý kantón 2 hlasy a polokantón 1 hlas) schválila 27 hlasmi proti 13 parlamentnú rezolúciu Rady Národov (200-členná dolná komora) z marca 2016.

Niektorí poslanci v rozprave povedali, že prihláška bola len formálna, ale aspoň existovala. Teraz ten krok môže skomplikovať vzťahy s EÚ, aj keď žiadosť o vstup nemá súvislosť s bilaterálnymi dohodami. Väčšina poslancov však chcela urobiť "tavola rasa", čistý stôl, aby sa už parlament nemusel zaoberať stále tou istou otázkou znova a znova každý rok.

Rokovania s EÚ sú stále vedené na podklade žiadosti o členstvo, uvádza sa v nóte ľudovej strany SVP-UDC. EÚ sa správala ku Švajčiarsku nie ako k suverénnemu partnerovi, ktorého musí rešpektovať, ale ako k prosebníkovi žiadajúcemu o členstvo, ktorému môže klásť podmienky. To vysvetľuje tlaky, aby Švajčiarsko preberalo legislatívu EÚ vo všetkých doménach, nielen v otázkach týkajúcich sa vyrokovaných bilaterálnych dohôd.

Federálny radca Didier Burkhalter, zodpovedný za rezort zahraničia, uviedol, že názov rezolúcie "Stiahnuť žiadosť o prijatie do EÚ a nazvať veci, ako sa majú" nie je správny, lebo žiadosť o vstup z 1992 sa týkala Európskeho spoločenstva. Dnešným nástupcom ES je EÚ. Každému bolo aj tak jasné, že Švajčiarsko nebolo ani medzi potenciálnymi kandidátmi na vstup do EU-28.

Ďalším krokom bude oficiálna diplomatická nóta adresovaná EÚ, v ktorej Švajčiarsko bude informovať, že si už neželá byť i naďalej kandidátom na členstvo. Nezávislý poslanec Thomas Minder, ktorý sa preslávil ľudovou iniciatívou o obmedzení odmien managementu akciových spoločností poberaných proti vôli akcionárov, žiadal, aby dokument odišiel 1. augusta v deň švajčiarskeho národného sviatku. Didier Burkhalter mu odpovedal, že Švajčiarsko existuje každý deň, nielen v deň svojho národného sviatku a že taký symbol by nebol užitočný v kontexte ťažkých rokovaní s EÚ.

Procedúra vstupu Švajčiarska do EÚ je jednou z troch, ktoré sa nerealizovali, spolu s Islandom a Nórskom. Žiadosť o vstup bola podaná 20. mája 1992 portugalskej vláde, ktorá vtedy bola predsedníckou krajinou. Neskôr však bola na požiadanie švajčiarskej strany pozastavená. 6. decembra 1992 bol totiž v referende zamietnutý vstup krajiny do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) dvojitou väčšinou ľudu i kantónov. Federálna rada (vláda) bola toho názoru, že vstup do EHP spolu s "konvojom" krajín ako Rakúsko, Švédsko a Fínsko by umožnil Švajčiarsku ovplyvniť Maastrichtskú dohodu, ktorá sa práve vtedy formulovala a uzatvárala. Ostatné tri krajiny vstúpili do Európskeho spoločenstva v roku 1995.

1. marca 2016 bola Radou Národov schválená rezolúcia číslo 14.3219, podaná poslancom SVP-UDC Lukasom Reimanom veľkou väčšinou hlasov 152 proti 31. Federálna rada (vláda) síce bola proti, ale dnes rezolúciu schválila i Rada Štátov. Vstup do EÚ už odmietali všetky politické strany okrem socialistov. S vývojom EÚ sú nekompatibilné tri švajčiarske atribúty, ktorých sa ľudia nechcú vzdať: priama demokracia a právo referenda, neutralita krajiny a napokon inštitucionálne otázky fungovania vlády a legislatívneho zboru. Švajčiarom záleží na tom, aby zostala zachovaná historická konfigurácia 7-člennej Federálnej rady a dvojkomorový federálny parlament so zastúpením ľudu a kantónov.

Švajčiarsko stále má dohodu o voľnej výmene tovarov vyrokovanú v roku 1972 a množstvo bilaterálnych dohôd vyrokovaných v 2004 (tzv. I. balík), v 2005, 2006 a 2007 (II. balík), a tiež Schengen a Dublin v 2008.

Článok môžte podporiť na vybrali.sme.sk.