Ani jeden z ministrových testovacích balónikov našťastie zatiaľ neprežil dlhšie než pár dní. Na odobratie finančných prostriedkov žiakom zo súkromných základných a stredných škôl neexistuje totiž nijaký rozumný dôvod.  

Keď zo začiatku vyšiel Dušan Čaplovič s generalizujúcim tvrdením, že súkromné školy sú nekvalitné, stačilo nazrieť do správ Národného ústavu certifikovaných meraní SR, alebo správ z medzinárodných meraní PISA a bolo jasné, že toto tvrdenie neobstojí. Tohtoročné výsledky externej časti maturitnej skúšky už po niekoľký raz potvrdili, že maturanti zo súkromných škôl sú tradične najlepší v cudzích jazykoch - v angličtine aj nemčine v oboch úrovniach bodovali aj v školskom roku 2013/2014 opäť najvyššie. Aj výsledky maturitných testov z matematiky dopadli pre študentov súkromných škôl lepšie, než pre študentov štátnych a verejných stredných škôl. Kvalita vzdelávania v súkromných školách tak pravdepodobne ani tento rok nebude pre ministerstvo dobrým dôvodom pre krátenie finančných prostriedkov.

Ďalší dôvod, ktorý ministerstvu kole oči, sú poplatky v súkromných školách. Je fakt, že necelá polovica z nich poplatky vyberá, je to však preto, že normatívny príspevok ani zďaleka nepokrýva reálnu prevádzku a potreby školy. Na rozdiel od obecných škôl súkromné školy platia prenajímateľom budov nájomné, energie a ďalšie poplatky. V školách so špecializovanými vzdelávacími programami je potrebné investovať do učebníc, učebných materiálov a vybavenia, o ktoré sa v štátnych a verejných školách stará štát a samospráva. Súkromný zriaďovateľ musí na investície, každú tabuľu, opravené okno, či vybavenie laboratória nájsť prostriedky z iných zdrojov. Ešte dôležitejší je fakt, že najmä súkromné odborné školy, ktoré najviac bojujú o žiakov, poplatky práve z tohoto dôvodu vôbec nevyberajú. Po znížení normatívu a zavedení poplatkov by počet žiakov SOŠ celkovo ešte viac klesol, čo ide priamo proti politike posilňovania odborného vzdelávania.

Mimochodom, ak ide o poplatky, aj rodičia žiakov štátnych škôl o nich vedia svoje. Štúdia SGI ukázala, že až 70% - 90% rodičov detí z verejných škôl platí takzvané skryté platby škole - na modernizáciu, nákup vybavenia, triedny fond, exkurzie, poistné, príspevok rodiča, pracovné zošity, poškodené knihy, žiacke knižky, dokonca na žalúzie, šatňové skrinky, opravy WC či radiátory. Riešením by bolo tieto poplatky aj pre verejné školy zlegalizovať a vyžadovať transparentné a spravodlivé nakladanie s prostriedkami vybratými od rodičov, tak ako sa to deje v súkromných školách.

Momentálne minister školstva v ďalšom testovacom balóniku tvrdí, že súkromné školy "nevydávajú žiadnu správu o svojej činnosti, my ju vôbec nepoznáme". Ale ak niečo nevie, neznamená to, že to neexistuje a je teda namieste skontrolovať prácu svojich vlastných zamestnancov. Už od školského roku 2008/2009 totiž predkladajú súkromné školy svoje správy o činnosti a hospodárení prostredníctvom webového rozhrania priamo ministerstvu presne tak, ako ostatné školy. A robili to aj pred zavedením spoločného systému v podobe, akú im ukladal zákon. Stačí si len vytiahnuť dáta.

Posledný nápad, ktorým sa minister pochválil ZMOSu na jeho minulotýždňovom sneme, je prevzatie systému financovania súkromných škôl z Českej republiky, kde má štát podľa legislatívy prispievať súkromným školám 60% - 90% z neinvestičného normatívu na jednotlivé odbory. Tieto prostriedky sú však naviazané na Štátny vzdelávací program a z neho vyplývajúci reálny objem preňazí, ktoré škola potrebuje, aby vzdelala žiaka v danom odbore. Zároveň sú viazané na kvalitatívne kritériá stanovené štátom a overené školskou inšpekciou, na základe ktorých súkromné školy získavajú maximum - teda 90% zo zákonného rozpätia finančných prostriedkov. V absolútnych objemoch tak prichádza v ČR na žiaka súkromnej školy omnoho viac, než na podobné odbory dostávajú školy na Slovensku, hoci podmienky vzdelávania sú v našich krajinách veľmi podobné. Na žiaka osemročného gymnázia napríklad prispieva ČR 46 974 CZK, kým na Slovensku je to približne 1200 EUR (32 965,20 CZK). Keďže české súkromné školy majú ďalšie možností získať dofinancovanie až do 100%, celkový objem prostriedkov sa tak ešte zvyšuje.

Aj tento spôsob však súčasný minister školstva ČR považuje za málo spravodlivý a presadzuje reformu financovania regionálneho školstva, podľa ktorej súkromné školy dostanú zo zákona rovnaký objem peňazí ako verejné školy. Podľa posledných informácií je tento zámer jedným zo základných východísk nového modelu financovania školstva v Českej republike. Dôvodom pripravovaného zrovnoprávnenia financovania v Česku je okrem iného aj zistenie štúdie PISA, že v krajinách, ktoré rovnako financujú verejné aj súkromné školy sa stierajú socio - ekonomické faktory školského úspechu detí a týmto krajinám sa darí dosahovať vyrovnanejšie a celkovo lepšie výsledky.

Debata okolo existencie neštátneho školstva sa tak za pôsobenia Dušana Čaploviča začala umelo zužovať iba na financovanie. Je to škoda, pretože to boli práve súkromné školy, ktoré začali s úspešnými modelmi vzdelávania vo viacerých vyučovacích jazykoch a medzinárodnými štandardmi vzdelávania, zavedením Montessori pedagogiky, Waldorfských či daltonských princípov, integrovaným tématickým vyučovaním, či metódou vysoko efektívneho učenia Susan Kowalik alebo charakterovým vzdelávaním. Prinášajú významné pedagogické inovácie a dokazujú, že pomocou nich sa dajú dosahovať lepšie výsledky medzinárodných meraní u detí, ktorých budúcnosť bude už v globalizovanom svete. Dokážu pracovať s intelektovo nadanými deťmi aj deťmi, ktoré pre svoj školský úspech potrebujú úplne špecifické podmienky. Mimoriadne rýchlo inovujú obsahy, formy i metódy vzdelávania.

Zavedením týchto úspešne overených pedagogických systémov aj do verejných či štátnych škôl by sa dala na Slovensku odštartovať hlboká vnútorná transformácia od zoštátneného unifikovaného vzdelávania smerom k školskému systému, ktorý dokáže rešpektovať každé jedno dieťa s jeho špecifickými potrebami a predpokladmi.

Na to je však potrebná vôľa, vzájomná spolupráca a komunikácia. Na strane súkromných škôl stále existujú. Ponuka otvorenej debaty o tom, ako môžu súkromné školy prispieť k zvýšeniu kvality celého vzdelávacieho systému, u nás stále platí.

 

Cit.: "OECD (2012),Public and Private Schools: How Management and Funding Relate to their Socio-economic Profile, PISA, OECD Publishing"

Poznámka: Materiály a štúdie k blogu zámerne nie sú v texte prelinkované. Výber tých najdôležitejších z nich nájdete v Dropboxe na tomto linku, aby ste ich nemuseli hľadať a sťahovať. Príjemné čítanie.

Ak chcete podporiť tento článok vo vybrali.sme, zahlasujete prosím tu: vybrali.sme.sk/c/Sukromne-skoly-nie-su-len-o-peniazoch