Končí sa 23. novembrový deň v roku 2013 a veľká časť Slovákov zostáva v šoku. "Vrece zemiakov" sa našlo a Marián Kotleba uštedril pyšnému SMERu-SD prvú vážnu porážku po fenomenálnom úspechu v parlamentných voľbách 2012. Neviem o nikom, kto by si pár dní pred samotnými voľbami trúfol na základe prieskumov či nálad v spoločnosti odhadnúť takýto výsledok. A predsa sa stal realitou. To že niekoho nevnímame, totiž neznamená že neexistuje. Práve naopak.

V mojom nedávnom blogu som predpokladal, že aj tieto voľby celkom určite prinesú nejaké prekvapenie. Že by to bolo opäť Marián Kotleba? Posledné zverejnené prieskumy verejnej mienky a ani výsledky v eurovoľbách to síce nenaznačujú, ale skúsenosti z roku 2013 hovoria jasnou rečou. Skrytého voliča ĽSNS či voliča s cieľom protestného hlasovania nemožno podceniť. O to zvlášť, že je tu takmer 200-tisícová skupina prvovoličov, ktorá má vo svojich preferenciách pomerne jasno.

Práve prvovoliči môžu byť nakoniec jazýčkom na váhach parlamentného bytia inej politickej strany, ktorej je protest voči systému blízky podobne ako ĽSNS. A Boris Kollár je navyše človek, ktorý presne vie ako sa im prihovoriť. Recesistický názov strany, kampaň postavená na téze, že volia nepolitika, neignorovanie médiami, ale aj nepomerne vyšší rozpočet na kampaň. To sú silné tromfy Borisa Kollára, ako nakoniec presmerovať nielen prvovoličov, ale aj protestné hlasy k nemu.

Na druhej strane sa u oboch nájdu aj vážne čierne momenty z ich politickej či podnikateľskej minulosti a u Mariána Kotlebu aj prítomnosti spojenej najmä s jeho pôsobením na čele Banskobystrického samosprávneho kraja. Navyše obaja majú na scéne viacerých etablovaných silných súperov. Predovšetkým v osobách Alojza Hlinu či Igora Matoviča, ktorí svoju parlamentnú kožu určite nepredajú len tak ľahko.

Rozriedenie protestných hlasov a nestabilita prvovoličov tak nakoniec môže znamenať, že najväčším prekvapením bude niečo celkom iné. Možno to bude výsledok strany SIEŤ. Ten môže kopírovať bravúrny finiš z čias najlepších rokov SDKÚ-DS, ale tiež pád na percentá zaručujúce len holé parlamentné prežitie, aké tejto strane odhadli niektoré prieskumné agentúry. O to zvlášť, ak sa najnovší celovečerný dokument Ťažká voľba režisérky Zuzany Piussi stane najdiskutovanejšou témou posledné dni pred voľbami. Alebo to bude výsledok KDH, MOSTu-HÍD, SaS, či SNS? Nedá sa to vylúčiť.

Rovnako ako sa stále nedá vylúčiť ani možnosť, ktorú by ešte pred pár týždňami netipoval ani najväčší optimista. A teda, že SMER-SD nebude mať ani 30 percentnú podporu voličov. Tí mu takto spočítajú ani nie tak 4 roky vládnutia, ako výrazné podcenenie ich intelektu. Možno totiž naozaj platí, že na strachu a volebnej korupcii v podobe vratiek za plyn, či vlakov zadarmo, sa popri 1,90 € zvýšenom dôchodku, trojnásobne predraženom CT-čku, vytunelovanom Váhostave, alobalových peniazoch, či miliarde zahodených eurofondov, už v roku 2016 totálne ovládnuť krajinu nedá.

Počkajme si, už o 5 dní dajú občania jasnú odpoveď.