Dôchodkový systém by mal predstavovať zábezpeku pre občanov, ktorí už – najmä vďaka pokročilému veku – nemôžu či nechcú ďalej pracovať. K takému systému by vláda mala pristupovať s rozvahou. S vedomím, že akékoľvek vykonané zásahy sa netýkajú len aktuálneho obdobia, na ktoré dostali vládnuci politici od občanov mandát vo voľbách. Pristupuje táto vláda k nám občanom a našej krajine takýmto spôsobom?

Od nástupu prvej vlády Roberta Fica sa verejný dlh zdvojnásobil. Čisté bohatstvo Slovenskej republiky sa prepadlo. Kým na začiatku roka 2006 predstavoval rozdiel medzi finančnými aktívami a pasívami SR mínus 2,5 mld. eur, tak k tretiemu kvartálu 2014 (najaktuálnejšie čísla zverejnené Národnou bankou Slovenska) je tento rozdiel mínus 27,0 mld. eur. Za tých pár rôčkov bašovania Roberta Fica sa celkové čisté finančné bohatstvo prepadlo viac ako desaťnásobne.

Sociálna poisťovňa (tento vznešený názov má aj napriek tomu, že vlastne poisťovňou nie je) za rovnaké obdobie vygenerovala kumulatívny deficit 9,2 mld. eur na fonde dôchodkového zabezpečenia (čo je takmer dvojnásobok nákladov súvisiacich s reformou starobného zabezpečenia). Bežný starobný dôchodok bol počas obdobia rokov 2006 až 2014 v priemere o desiatky eur (približne 50 eur mesačne) vyšší, ako sú zdroje Sociálne poisťovne. Hovoríme tu o systéme, v ktorom sa príjmy majú okamžite vyplácať ako dôchodky. Sociálna poisťovňa ale nemá žiadne vlastné zdroje na krytie deficitu. Ten musíme kryť opäť my, občania, a to najmä z toho, čo štát vyberie na daniach.

Dnešným dôchodcom – našim matkám a otcom, isto chceme dopriať ak nie pohodlný, tak aspoň uspokojujúci život v staršom veku. Potrebujeme však na tento účel politickú predvolebnú korupciu v podobe vianočných príspevkov k dôchodkom? Lebo o tom je dnes prvý dôchodkový pilier. A presne o tom nie je a nikdy nebude druhý či tretí pilier.

Druhý pilier prináša predovšetkým samostatnosť. Politici nemajú páky, ako sa predháňať pred voličmi s planými sľubmi zvýšenia dôchodkov pred voľbami. Dôchodok je výsledkom úspor, aktuálnych trhových možností ich investovania, odhadu veku dožitia sporiteľa, regulácie poisťovne a iných faktorov. Za akých podmienok by toto mohla spĺňať Sociálna poisťovňa? Musela by spĺňať reguláciu Basel II. a budúce finančné záväzky z poistných zmlúv by musela kryť aktívami (poistnými rezervami). Ak by ich sama nemala, musel by ich preukázať garantom. Tým je Slovenská republika.

Aké sú budúce záväzky Sociálnej poisťovne vzhľadom na dôchodkové zabezpečenie? A sú kryté vlastnými zdrojmi? Tie záväzky sú desiatky miliárd eur. Kryté však nie sú ani výnosmi, ani majetkom. Už v súčasnosti tvorí Sociálna poisťovňa deficit týkajúci sa starobného poistenia presahujúci miliardu eur ročne.

Počet poberateľov (dôchodcov) sa v nasledovných rokoch takmer zdvojnásobí. Na strane druhej, počet prispievateľov bude stagnovať a nakoniec klesať. Deficit teda narastie. Garant tohto systému – Slovenská republika – má v súčasnosti čisté finančné aktíva na úrovni negatívnych 27 mld. eur. Netreba ani zdôrazňovať, že takáto poisťovňa s jej garantom by mala byť regulátorom (Národnou bankou Slovenska) požiadaná o doplnenie majetku. Ak by požiadavku nebola schopná realizovať, regulátor by jej mal odobrať licenciu, a podnik by šiel do likvidácie. Prvý pilier je insolventný, taká je realita!

Martin Filko objektívnu realitu svojimi sofizmami nezmení. Robert Fico môže urobiť desať tisíc kľukov, ak chce, ale budúce dôchodky to nezvýši. Ide len o to, ako rýchlo si „prežerieme“ svoju budúcnosť. Populistický politik vás bude donekonečna presviedčať o blahobyte, hlavne len nech ho zvolíte. Čo sa však zmenilo za dve Ficove vlády? Zdá sa vám, občania, že sa máme ekonomicky lepšie? Ja si to nemyslím. Nezamestnanosť narástla, príjmy stagnujú. Vláda si brúsi zuby na úspory občanov v druhom pilieri. Minulý rok jej apetít čiastočne nasýtili „super dividendy“, na ktorých ale nebolo absolútne nič super. Teraz prídu na rad vaše úspory.

Ak bude druhý pilier znovu otvorený, ktokoľvek, kto odíde a navráti sa iba do prvého piliera, sa tak stane rukojemníkom populistických politikov a chudobnejším človekom presne o tie úspory, ktoré so svojím odchodom presunie do verejnej čiernej diery. Teda tam, kde sa nedá preukázať, ako boli stámilióny vynaložené. Novela o anuitách bola pripravená vládou Roberta Fica. Je to vláda Roberta Fica, ktorá zabránila vybrať si úspory z druhého piliera ku dňu odchodu do dôchodku. Ak by boli sporitelia nespokojní s ponúknutou anuitou, mohli si jednoducho hotovosť nechať. Je to vláda Roberta Fica, ktorá túto možnosť v zákone takmer znemožnila.

To, čo potrebuje náš sociálny systém, a predovšetkým ten dôchodkový, je legislatívna stabilita. Nie vláda, ktorá, keďže nevie hospodáriť, tak „rozbije prasiatko“ s úsporami občanov v druhom pilieri. Dôchodková reforma z roku 2004 bol správny krok. Treba v ňom pokračovať, nie ho neustále spochybňovať.

So SMERom však pokračujeme po gréckej ceste. Posledné roky sa vezieme plnou parou „vo vlaku zadarmo“. Plynové bonusy, cétéčka každého, PPP diaľnice, ..., aký to bude mať záver?! Každé „zadarmo“ musí niekto zaplatiť. Zasa raz občania?

Viete si predstaviť, že by vám Robert Fico zaklopal na dvere Vášho domu a požiadal vás o vaše úspory? A vy by ste mu ich bez váhania dali? Len tak, ako sa hovorí, „na drevo“? Lebo presne to od Vás žiada vo vzťahu k vašim úsporám, majetku v II. pilieri. V I. pilieri vlastníte iba sľuby...