Zatiaľ každé voľby priniesli prekvapenie

Koľko by ste si dnes stavili na to, že SMER-SD nebude zostavovať vládu, alebo že KDH nebude v parlamente? Asi veľa nie. Stále je totiž na Slovensku absolútna väčšina ľudí, ktorá si nepripúšťa, že by takéto prekvapenie mohlo prísť. Nečudujem sa im, no robia chybu. Ako politológ som mimoriadne dôsledne sledoval všetky voľby na Slovensku od roku 1998 a v podstate každé priniesli aspoň jedno viac či menej dôležité prekvapenie. Zoberme si pár príkladov. Tušil (nie dúfal) niekto, že by v roku 2002 Mikuláš Dzurinda zostavil najreformnejšiu vládu, akú doposiaľ Slovensko malo? Alebo, že sa len o dva roky na to Ivan Gašparovič stane prezidentom? Čo tak rok 2006 a rehabilitácia Jána Slotu a Vladimíra Mečiara ako koaličných partnerov? Alebo ešte lepšie. Rok 2010 a prvá žena v premiérskej funkcii? Vládu jednej strany v roku 2012 si tiež pripúšťal len málokto, rovnako ako jasné víťazstvo Mariána Kotlebu v Banskej Bystrici, či relatívne jasnú a potupnú porážku Róberta Fica v prezidentskom súboji. A predsa sa všetky tieto udalosti stali, hoc ich predpokladal len málokto. A aj my politológovia si môžme sypať popol na hlavu, keď sa prehrabeme v archívoch rôznych našich výrokov. Iste "varili" sme najmä z aktuálnych prieskumov, ale aj nálad a predchádzajúcich historických skúseností. Nestačilo to. Napriek tomu, a to treba tiež povedať otvorene, že sme sa v mnohom trafili.

A čo prinesú voľby o 33 dní?

Nie, nebudem skúšať šťastie, či sa do výsledku týchto volieb trafím. Áno, som do týchto volieb osobne zainteresovaný, kvôli čomu bez mučenia priznávam konflikt záujmov, a teda aj určitú formu slepoty, ktorá mi to tentoraz neumožňuje. Nedá mi však neokomentovať pár zaujímavých trendov a nechám na Vás akú váhu im priložíte. 63 mandátov pre SMER-SD z posledného prieskumu, čo je o 20 menej ako má vládna strana dnes, hovoria jasnou rečou, že vládu opäť sami nezostavia. A to ešte nevieme čo s nimi urobí štrajk učiteľov a výpovede sestričiek, ktoré do naha odhalia nemohúcnosť a bezmocnosť tých, ktorí údajne pracujú pre ľudí a chránia Slovensko. Pokiaľ nepríde k vážnemu teroristickému útoku, či zásadnej zmene utečeneckého toku, tak je reálny predpoklad, že vládna strana už bude len klesať. Nervozitu adekvátnu tejto prognóze predviedol aj samotný premiér Fico, ktorý včera v RTVS skonštatoval: "musíme sa pripraviť aj na variant zlepenca." "Hrozba zlepenca je stále veľmi reálna, každý, kto tento zlepenec nechce, by mal ísť 5. marca voliť." Ostatní sa takmer vo všetkých prieskumoch pohybujú vo viac menej rovnakých štatistických odchýlkach. Len u SIETE je zvláštne, že úbytok, či prírastok hlasov je v rôznych prieskumoch takmer dvojnásobný. A to ešte nevieme, do akej miery prieskum reflektoval otvorené odhodlanie jej predsedu nebyť SMERU-SD alternatívou, ale jeho koaličným partnerom. Každopádne platí, že nik z aktuálne päť percentných si ani dnes nemôže byť ničím istý. A o to menej tí, ktorí sa o svoju parlamentnú prítomnosť doteraz neobávali ani trošku. Zvlášť, ak KDH doteraz nikdy "o prežitie" bojovať nemuselo a teda aj jeho mobilizačné schopnosti môžu byť pri súčasnom vedení a programe značne obmedzené.

Kto alebo čo teda môže prekvapiť?

Napriek tomu si KDH pravdepodobne svoje parlamentné prežitie ustráži. Vo finiši to však nebude mať ľahké. Na krk mu totiž bude dýchať zoskupenie, ktoré si pre kresťanských demokratov najdôležitejšie slovo – rodinu, dalo priamo do názvu. Na pozore by sa pred Borisom Kollárom mal však mať aj Igor Matovič. Boris Kollár totiž šikovne získava voličov na čaro nepoznaného a heslá takmer totožné s tými, s ktorými sa Igor Matovič v politike etabloval. Takmer určite však prekvapia politické strany, ktoré do týchto volieb investovali veľké sumy peňazí. Samozrejme najmä svojich štedrých donorov, ktorým sa úmysly rozdrobiť pravicové spektrum s vysokou pravdepodobnosťou nepodaria. Volič na tejto strane spektra, si totiž po prvotnom nadšení z nových a neokukaných tvári 5. marca povie, že nenechať prepadnúť svoj hlas je preňho dôležitejšie. Tento trend je zrejmý aj z analyzovaného prieskumu. Takisto ako fakt, že ak by sa nevesty typu MOST-HÍD hlasovaním o zmene ústavy, či SIEŤ ústami svojho predsedu, nepodhadzovali vládnej strane, tak by aj volič túžiaci po zmene získal celkom určite väčšiu nádej ako to celé môže 5. marca dopadnúť. O to zvlášť, ak by úvahy že tzv. nová SNS tu má ambíciu zostať dlhšie ako jedno volebné obdobie, čo by pri spojenectve so SMERom-SD nebolo veľmi pravdepodobné, dostanú reálne kontúry. Každopádne dovolím si tipnúť, že asi budeme o 33 dní mnohí prekvapení. Niektorí pozitívne, iní menej.