V poslednom štvrťroku 2017 stúpli mzdy aj platy v porovnaní s posledným štvrťrokom 2016 o 5,2 %. To je rekord za posledných 9 rokov a koniec je ešte v nedohľadne, pričom pre rok 2018 sa očakáva ďalší nárast o približne 4,6 %.

Toto zvyšovanie je dobrá správa pre zamestnancov, no predstavuje výzvu pre ekonomiku. Slovensko tým stráca jednu z výhod, a tou je špičková výrobná kvalita pri relatívne priaznivých platoch. Už teraz mnohé spoločnosti vo svojich závierkach vykazujú síce stúpajúce príjmy, no klesajúce zisky. Nie všetky firmy totiž dokážu stúpajúce mzdové náklady vyriešiť zvýšenou produktivitou.

Zároveň je zaťaženie sociálnymi a zdravotnými odvodmi vyššie ako v mnohých európskych krajinách. Napríklad pri ročnom plate 12 000 EUR predstavujú náklady zamestnávateľa 16 224 EUR, čo je jedna z najvyšším súm v celej Európe. Na porovnanie: v Rakúsku sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca pri ročnom plate 12 000 EUR vo výške 15 629 EUR. Zároveň však platí, že slovenskí pracovníci s nízkymi príjmami zarábajú už teraz menej ako v Rakúsku, kde zamestnanec s ročným platom 12 000 EUR zarába v čistom  10 203 EUR. Na Slovensku je to pri rovnakom hrubom plate o 1 058 EUR menej.

Situáciu mimoriadne komplikuje aj fakt, že pre zdravotné poistenie neexistuje odvodový strop. O čo vyšší je príjem, o to vyššie sú odvody na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa aj zamestnanca. No vyššie zdravotné odvody neznamenajú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť u lekára či v nemocnici. Preto nie sú zdravotné odvody pri vyšších platoch ničím iným, ako len ďalšiu daňou z príjmu. To demotivuje šikovných zamestnancov, ktorí by radi zarobili viac v čistom.

Je nevyhnutné znížiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. Pri zamestnancoch s nízkym príjmom je to nutné aj z pohľadu sociálnej politiky. Tento krok by bolo možné uskutočniť napr. zvýšením nezdaniteľnej čiastky. Rovnako by mali získať daňové úľavy aj zamestnanci s vyššími príjmami. Podľa môjho názoru by mal byť zavedený strop pre zdravotné odvody a príjmy presahujúce stanovenú hranicu by už nemali byť daňovo zaťažené. Takisto by bolo dobrým krokom, keby vláda zaviedla daňové stimuly za nadčasy a bonusy.

Účasť zamestnancov v spoločnosti by mala byť oslobodená od sociálneho a zdravotného poistenia a zdaňovaná ako dividenda na úrovni 7% (viac o novej dani z dividend si môžete prečítať tu).

A nakoniec je potrebná aj mzdová reforma. Čím jednoduchšia bude mzdová agenda, tým lepšie pre podniky, pretože rôzne príspevkové základy zbytočne komplikujú celý systém. V tomto prípade by naozaj platilo, že menej je niekedy viac.

Čo nás v skutočnosti čaká v tejto oblasti, to nie je jasné, avšak rok 2018 už priniesol prvé zmeny v legislatíve.

Viac informácií o novinkách pravidelne publikujem na stránke www.grantthornton.sk alebo v pravidelnom e-mailovovom bulletine. Teším sa na Vaše názory na túto tematiku.