Ktorá slovenská vysoká škola je najlepšia? Ak tipujete UK alebo STU, veľmi mýlite. STU sa umiestnila v rebríčku plnenia kritérií stanovených Akreditačnou komisiou (KZU 1 až KZU 3) na ôsmom mieste z dvadsiatich dvoch, Univerzita Komenského dvanástym miestom otvára dolnú polovicu hodnotených VŠ.

Keby sa členovia Akreditačnej komisie zamysleli nad vlastnou záverečnou správou, ich presvedčenie, že spoznali kvalitu našich vysokých škôl, by trochu povädlo. Nasledujúca tabuľka ukazuje poradie 22 škôl, ktoré už prešli akreditáciou. Zoradené sú podľa priemerného plnenia kritérií KZU 1, KZU 2 a KZU 3. Iba štyri školy splnili všetky tri na 100%: Akadémia policajného zboru, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety. Vedú s náskokom viac ako 10% pred Žilinskou univerzitou, piatou v poradí.

Poradie

Škola

Plnenie

1

VŠMU

100

1

VŠZaSP

100

1

APZ

100

1

VŠVU

100

5

ŽU

89,4

6

TUKE

88,3

7

SPU

87,0

8

STU

86,7

9

UPJŠ

84,4

10

TTU

84,2

11

UVLF

83,3

12

UK

81,9

13

EU

80,9

14

AU

77,8

15

TUZVO

76,7

16

UKF

74,4

17

UCM

73,3

18

PU

71,2

19

UMB

68,8

20

VŠM

66,7

21

KU

64,5

22

TnUAD

61,5

Prečo vychádzajú také zvláštne výsledky?

  1. Čím má škola menej hodnotených oblastí výskumu, tým má splnenie kritérií KZU 1 až 3 výraznejší vplyv na jej umiestnenie. Vo víťaznej štvorici má VŠVU „až“ tri oblasti výskumu, ostatné jednu alebo dve.
  2. Rovnako platí, že čím má škola menej oblastí výskumu, tým má negatívny výsledok radikálnejší vplyv na jej umiestnenie smerom nadol. VŠM, na ktorej pôsobím, neuspela v kritériu KZU 2 - výstupy doktorandov. Jediné doktorandské štúdium sme otvorili na jeseň 2010. Behom roka 2013 skončili prví dvaja doktorandi. Publikovali síce lepšie práce ako C+ - ale až v roku 2014. Pracovná skupina má zakázané takéto práce započítať. Keby mohla, škola by poskočila z dvadsiateho miesta na prvé. To by som osobne považoval za ešte bláznivejší výsledok.
  3. Keď si odmyslíme prvé štyri miesta, zistíme, že ani jednej škole nevyšiel priemer medzi 90 až 99 percentami, zato deväť z nich sa ich nachádza medzi 80 až 90 percentami. Dá sa konštatovať, že ani jedna škola nedosahuje vynikajúce výsledky, ale kvalita tých lepších je pomerne vyrovnaná. V tomto intervale „vidiek“ dopadol lepšie ako „Bratislava“.

Akreditačná komisia síce tvrdí, že jej cieľom nie vytvárať rebríčky, ale keďže operuje s číslami, nemôže zabrániť tomu, aby niekto iný z nich rebríček nezostavil. Ja som ho spravil – a nevychádzam z údivu.

Niekomu sa môže zdať, že som rôzne kritériá spojil príliš „divoko“ a celý evaluačný proces som tým znehodnotil. Václav Klaus by poznamenal, že ide o „hluboké nedorozumění“. Výpočet som vykonal až potom, keď akreditačná komisia pomiešala na univerzitách výsledky z chémie, sociológie, pedagogiky, medicíny, histórie, informatiky s desiatkami ďalších odborov, resp. na technikách architektúru so strojníctvom, potravinárskou chémiou, materiálovým inžinierstvom a ostatnými. Nakoniec všetkých hodila do jedného vreca. Mnou vypočítaný priemer nemohol narobiť v dátach väčšiu škodu ako tá, ktorá v nich už bola.

Ako vidieť, výsledky komplexnej akreditácie nedávajú dostatočne presný obraz o situácii na hodnotených vysokých školách. Poradie na prvých miestach je absurdné, otázniky visia aj nad ostatnými hodnoteniami. Závery, ktoré minister Draxler plánuje robiť na základe komplexnej akreditácie, nie sú vierohodne podložené. Osobne by som sa o ne pri žiadnom rozhodnutí neopieral. Asi by to nemal robiť ani on.