Na úvod si povedzme, že ide o novelu zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach atď. Päť poslancov SaS chce taxatívne vymedziť dôvody, pre ktoré nemusí byť strana zaregistrovaná alebo na základe ktorých môže byť aj ex offo zrušená, respektíve chce niektoré dôvody doplniť. Páni sa podľa dôvodovej správy inšpirovali zákonom, ktorý bol prijatý v roku 1991 (konkrétne § 4 zákona č. 424/1991 Zb.) a v dnešnej dobe je už nahradený zákonom z roku 2005.

Terajší paragraf 2 znie:

„Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.“

Ich návrh je, aby sa do paragrafu 2 doplnili odseky 2 a 3 tohto znenia:

„(2) Zakazujú sa strany,

  1. a) ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu,
  2. b) ktoré nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány,
  3. c) ktoré smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám uchádzať sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ktoré smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov,
  4. d) ktorých program alebo činnosť ohrozujú práva a slobodu občanov,
  5. e) ktoré podnecujú národnostnú, rasovú a etnickú nenávisť.

(3) Strany nesmú byť ozbrojené a nesmú zriaďovať ozbrojené zložky“.

 

Text novely sa nepáčil niektorým členom ústavnoprávneho výboru. Daniel Lipšic povedal: „Súhlasím, aby si strany nemohli vytvárať ozbrojené zložky, lebo na to má monopol štát. Nesúhlasím však v princípe so zákazom extrémistických strán. Keby tieto strany vyhrali voľby, predpokladám, že zakážu nás. Nemali by sme postupovať rovnako. Lebo vlastne hovoríme, že demokracia je tak slabá, že v slobodných voľbách neextrémistické strany prehrajú a ľudia sú tak hlúpi, že zvolia väčšinu extrémistov.“

Dá sa súhlasiť, že navrhovaný paragraf 3 je v poriadku a zhodla sa na tom väčšina výboru. Vytvárať ozbrojené zložky by mal naozaj len štát.

Poďme ale k paragrafu 2. Okrem Lipšica sa k nemu negatívne vyjadril aj predseda výboru Róbert Madej zo Smeru. Osobne tieto postoje považujem za správne, ale je mi trošku ľúto, ako ich odôvodnili.

V prvom rade novela zákona o politických stranách a hnutiach je reakciou strany, ktorá svoj názov začína slovom SLOBODA, na zvyšujúci sa počet sympatizantov extrémistických strán. Tá reakcia je podľa mňa zlá, hysterická a nepremyslená. Dôkazom toho je samotná strana ĽS Naše Slovensko. Kotlebovi už jednu stranu zrušili a pomohlo to akurát k tomu, že na oficiálnej stránke strany sa tvári ako demokrat a v skutočnosti cez sociálne siete straší Slovensko a povzbudzuje extrémistické nálady.

V každej krajine bude vždy určitá časť obyvateľstva inklinovať k podobným stranám. Miera podpory týchto strán, samozrejme, závisí od mnohých faktorov, ale je zárukou toho, že jej sympatizanti si ventilujú frustrácie na sociálnych sieťach.

Ak by sme tieto strany úplne zakázali, je tu bezpečnostné riziko, že by sa priaznivci týchto strán (alebo časť priaznivcov, určite nie všetci) mohli začať radikalizovať a potom už je len krok k teroristickým útokom sabotážam a podobne. Európa nepozná len islamský terorizmus.

Vzhľadom na to, že definícií terorizmu je veľké množstvo a univerzálna neexistuje, vyberám britskú úpravu, ktorú obsahuje Terrorism Act 2000. Terorizmus definuje takto: „Akcia alebo hrozba akcie, zameraná na ovplyvnenie vlády alebo medzinárodnej vládnej organizácie, alebo zastrašenie verejnosti, alebo jej časti za účelom presadenia politických, náboženských, rasových či ideologických cieľov a zahŕňa, alebo spôsobuje hrubé násilie voči osobe, vážne škody na majetku, ohrozenie života človeka, vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť verejnosti, alebo vážny zásah alebo narušenie elektronického systému.“

Asi uznáte, že toto na Slovensku naozaj nepotrebujeme. Navyše, nie je to ani medzinárodná prax zakazovať politické strany. V Nemecku je síce zakázaná nacistická strana, ale na druhej strane všetky subjekty, ktoré mali po druhej svetovej vojne v Nemecku k jej ideológii blízko mali, tiež aj krátku životnosť v dôsledku nulovej podpory.

Namiesto novely zákona, ktorú navrhuje SaS, podľa ktorej by sa, mimochodom, dalo zrušiť aj hnutie OľaNO na základe odseku 2 písmeno b.) „...ktoré nemajú demokraticky zvolené orgány“, je potrebná osvetová aktivita štátu. Je až nepochopiteľné, že práve SaS predkladá tento návrh, útechou však môže byť, že predkladatelia sú ochotní debatovať o zmenách. Ústavnoprávny výbor bude ešte o tejto novele rokovať a dúfam, že ju skresajú len na doplnenie paragrafu 3, ktorý hovorí o neprípustnosti straníckych ozbrojených zložiek. Aj keď to je tiež ustanovenie, ktoré sa dá obísť tak, že ozbrojená zložka nebude na oko prepojená so stranou a navyše ak by súd chcel, má už aj teraz k dispozícii paragrafy, na základe ktorých by takúto polovojenskú organizáciu mohol zrušiť.

Nezabúdajme, že akcia vyvoláva reakciu. Tak ako je aj islamský terorizmus je reakciou na niečo, tak by extrémne reakcie mohol vyvolať aj zákaz niektorých strán. Ideológia, že demokracia predsa nemôže rušiť niečo, čo je postavené na jej princípoch, je síce pekná, ale tu ide skôr o taktiku. Taktiku, ktorú by mali vytvoriť pragmatickí odborníci a nie zasnení filozofi.