Dávno-pradávno, keď sa voda sypala a piesok sa lial, ľudia v krajine, ktorá sa volala Akadémia, premýšľali, lebo – a to mi milé deti ani nebudete veriť – mali na premýšľanie čas. Takže niektorí sa hrajkali v laboratóriách, iní chodili po lúkach, zbierali kvety a kamene a ešte ďalší len tak sedeli nad knihami a premýšľali. A keď niektorý z nich na niečo prišiel, bežal to oznámiť ostatným a tí sa spolu s ním radovali. Akadémia rozkvitala a vedci – tak sa títo ľudkovia volali – všeličo vymýšľali a vážili si tých, ktorí zistili niečo, čo ešte nikto z nich dovtedy nevedel.

Lenže jedného dňa sa na ktorejsi univerzite zjavil zloduch Scientometer. Nikto nevie kedy, len tam znenazdajky bol. Povesť hovorí, že ho vo svojej kancelárii stvorili Priemer a Systematika. Nepáčilo sa im, ako iných oslavujú. Priemer povedal: „Aký je v tom poriadok? Einstein napísal päť článkov a dostal za ne dve Nobelove ceny! Ja som už desaťkrát publikoval a ani pes o mňa nezakopne.“ Systematika prisvedčila: „Veru, veru. Desať je viac ako päť. Ty musíš byť lepší.“ A stvorili Scientometra.

Scientometer je, deti moje, opacha, ktorá žerie vedecké články. A pretože je neustále hladný, potrebuje ich veľa, preveľa. Miluje tých, ktorí ich vytvárajú na kilá a všelijako ich vyznamenáva. Dáva im tituly, povyšuje do funkcií a nahovára, aby produkovali ešte viac.

Je nenažraný, ale nie prieberčivý. Čím viac vedci napíšu, tým rýchlejšie rastie. Scientometrovi je jedno, či je to dielo nové alebo stokrát prežuté. Nemá rád vedcov, ktorí len tak staromódne chodia, premýšľajú, a len z času na čas niečo vymyslia. Kričí: „Kde sa flákate? Ako to, že mi nenosíte stravu? To sa nehanbíte?

Odvtedy vedci píšu, píšu a píšu. Už nemajú čas čítať, iba písať. V laboratóriách miešajú všetko, čo im príde pod ruku, z lúky nosia každú burinu, len aby stvorili nejaký článok a priniesli ho Scientometrovi. A hlavne, aby mohli zostať v Akadémii. Lebo toho, kto sa Scientometrovi znepáči, Priemer a Systematika vyženú. Scientometer ich spravil svojimi pobočníkmi – ale oni vlastne vládnu. Stali sa hlavnými kňazmi bohyne Scientometrie, nik sa im neodváži odporovať.

Milujú sa a rozmnožujú. Narodilo sa im veľa malých Priemerkov a Systematičiek. Takže keď Priemer a Systematika zomrú, ich potomkovia budú v Akadémii naďalej vládnuť a starať sa, aby mal Scientometer čo žrať.

A to je, deti, koniec rozprávky. Ale vlastne aj Akadémie.