Rok školstva: Jana Žitňanská

Jana Žitňanská Zdroj: súkromný archív

Ako vnímate školstvo na Slovensku?

Slovenské škostvo je tak trochu smutným odrazom našej spoločnosti. Prevláda v ňom "blbá nálada", tak na strane učiteľov ako aj žiakov. Učitelia sa cítia nedocenení, zaznávaní, slovenskí žiaci sa zasa v meraniach radia k tým, ktorí v škole sú najmenej šťastní. Väčšina spoločnosti však túto situáciu nepovažuje za vážnu. Školstvo či vzdelávanie je málokedy ústrednou témou vášnivých debát či už v rodinách, v médiach, medzi elitami, hoci posledné týždne či mesiace dávajú nádej, že sa ňou môže stat.

Kde vidíte priestor na zmenu?

Podľa mňa sa v prvom rade musí zemniť postoj rodičov. Viac sa musia zaujímať o to, kde ich deti trávia väčšiu časť svojho dňa. Nebrať školu ako miesto, kde „odložím“ svoje dieťa a viac sa nezaujímam, ale ako priestor, v ktorom dieťa získava nové vedomosti a zručnosti, kde rastie jeho osobnosť, kde sa rozvíja a preto aj rodič by mal byť aktívnejší v tomto procese.

Ak platí, že každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, bude mu záležať, aby dieťa bolo v škole spokojné, šťastné, aby na škole podporili jeho talent, aby sa po skončení školy mohlo naplno realizovať v práci, ktorá ho bude napĺňať. A takýto stav bude vtedy, ak budú okolo neho dobrí učitelia, ktorí budú mať čas sa mu venovať. Na to však potrebujeme dostať do školstva viac peňazí, lepšie a spravodlivejšie ich prerozdeliť. Lepšie pripraviť a sprevádzať začínajúcich pedagóv, umožniť učiteľom rozhodnúť sa pre spôsob výučby, ktorý bude najlepšie reflektovať potreby žiakov.    

Ak by ste mali možnosť Vy osobne realizovať v školstve najdôležitejšiu systémovú zmenu, čo by to bolo?

Aby boli školy debarierizované nielen pokiaľ ide o priestory a potrebné kompenzačné pomôcky, ale aby boli naozaj zabezpečené podmienky pre vzdelávanie všetkých detí - aj so zdravotným postihnutím, zo sociálne znevýhodneného prostredia, mimoriadne nadané, deti cudzincov. To znamená, aby popri motivovaných a kvalitných učiteľoch boli na každej škole asistenti učiteľa, psychológovia, špeciálni pedagógovia, školská zdravotná sestra. Jednoducho, aby boli naplnené potreby každého jedného dieťaťa.   

Ak by existovala cena pre osobnosť slovenského školstva, komu by ste ju dali?

Ja by som na túto cenu chcela navrhnúť všetkých riaditeľov, učiteľov, asistentov a rodičov, ktorí sa na denno-dennej báze starajú o deti-žiakov so zdravotným postihnutím. Ktorí vidia aj v týchto deťoch výnimočné talenty a pomáhajú im rásť. 

Čo máte o slovenských školách na srdci, ale ešte nikto sa Vás na to neopýtal?

Veľmi sa teším, že prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska si zobral za jednu zo svojich kľúčových tém aj vzdelávanie. Je dôležité, aby vo verejnej diskusii mala táto téma aj takéhoto ambasádora. Lebo som presvedčená, že v jeho prístupe budú vždy silne rezonovať tí, ktorí sú zraniteľnejší. V tejto súvislosti som rada, že už máme na Slovensku aj rozsudok Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil, že dieťa má právo na inklúziu. Všetko toto môže výrazne dopomôcť k tomu, aby sa naša spoločnosť stala lepšou a tolerantnejšou.

Ďakujem Vám za rozhovor.