V nedeľu 25.5.2014 premenil minister práce Richter diskusnú reláciu s exministrom práce Mihálom v ódu na  vládne úspechy pri znížení miery nezamestnanosti a  preukázal obdivuhodnú neznalosť zákonov.

Údajne podľa nového zákona „päťky“  sa zmenilo zaraďovanie občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozdiel v novej „päťke“ a  stave predtým popísal slovami, že zaraďovanie občanov do evidencie sa v právnom stave platnom do mája 2013 uskutočňovalo tak, že najprv „bežalo“ správne konanie a až potom sa občan zaradil do evidencie, kým v platnom právnom stave sa najprv občan zaradí do evidencie a následne začne správne konanie. 

Vie si niekto predstaviť právny štát, v ktorom je prípustné, aby sa najprv rozhodlo o veci samotnej a potom začne správne konanie v tej istej veci? Na ktorej vysokej škole sa učia o bežaní prvostupňového správneho konania  po rozhodnutí o veci na ktorú sa navyše nevzťahuje správne konanie? Toto  je dôsledok „schnel kurzov“ na doktorov práva.

 a)    Žiadna nová „päťka“ neexistuje. Zákon 5/2004 o službách zamestnanosti bol od začiatku funkčného obdobia ministra Richtera novelizovaný  7 krát a zmena v zaraďovaní občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa uskutočnila k 1.máju 2013. Ide teda o novelu existujúceho zákona a nie nový zákon

b)    na zaraďovanie občanov do evidencie nezamestnaných sa nevzťahoval nevzťahuje zákon o správnom konaní

c)    správne konanie sa vzťahuje len na prípady nezaradenia do evidencie nezamestnaných a vyradenie z evidencie nezamestnaných

 Čo sa teda vlastne zmenilo? Kladiem si podobnú otázku ako minister Richter v zmienenej relácii a odpoveď znie:

 Do mája roku 2013 platilo, že občan, ktorý sa z nejakého dôvodu stal nezamestnaným a do siedmich dní od vzniku nezamestnanosti sa prihlásil do evidencie nezamestnaných bol zaradený do evidencie odo dňa vzniku nezamestnanosti, ak pri podaní žiadosti predložil doklady osvedčujúce skutočnosti rozhodujúce pre zaradenie do evidencie.

To malo problém v prípadoch, ak do termínu siedmich dní z objektívnych dôvodov nemohol občan takéto skutočnosti osvedčiť. Vtedy bol zaradený do evidencie až dňom osvedčenia skutočností, rozhodujúcich pre zaradenie do evidencie a vznikla mu povinnosť platiť poistné do zdravotného poistenia za obdobie od vzniku nezamestnanosti do zaradenia do evidencie nezamestnaných. Vznikali aj ďalšie problémy, ale tie nemali zásadný vplyv na administráciu zaraďovania občanov do evidencie nezamestnaných.

 Novela zákona  5/2004 z marca 2013 zmenila spôsob zaraďovania do evidencie a to tak, že

-       každý občan je dňom podania žiadosti zaradený do evidencie nezamestnaných

-       žiadateľ o zaradenie má 8 dní od podania žiadosti od zaradenia na to, aby osvedčil  skutočnosti rozhodujúce pre zaradenie do evidencie. Ak ich osvedčí a podal žiadosť do siedmich dní od vzniku nezamestnanosti, potom sa dátum jeho zaradenia zmení na prvý deň, v ktorom vznikla nezamestnanosť. Je zahalené tajomstvom, ako  zmena dátumu zaradenia premietne do počtu prítokov nezamestnaných na prelome mesiacov. Lebo, ako som zistila, spätné zaradenie do evidencie softvér neumožňuje

 -      v prípade, že žiadateľ neosvedčí  požadované skutočnosti , po uplynutí  8.dní od podania žiadosti začne ex lege správne konanie o jeho vyradení z evidencie  a nie správne konanie o zaradení do evidencie. A tu má správny orgán 30 dní na vydanie rozhodnutia o vyradení z evidencie nezamestnaných.

Prakticky až 45 dní od napr. podania žiadosti zamestnania môže byť občan zaradený do evidencie, hoci možno neexistuje dôvod na jeho zaradenie.

Príklad:

Občan sa stane nezamestnaným od. 1.júna 2014. Do evidencie sa príhlási 5. júna a k tomuto dňu bude aj zaradený do evidencie. Potom plynie lehota 8 dní od podania žiadosti, t.j. "čaká sa" do 13.júna 2014 na to, aby osvedčil  skutočnosti rozhodujúce pre zaradenie. Takouto skutočnosťou môže byť aj vznik dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak je dočasne pracovne neschopný, začne správne konanie o vyradení z evidencie a občan do skončenia pracovnej neschopnosti nebude zaradený do evidencie.  V právnom stave platnom do mája 2013 by takýto občan ostal v evidencii nezamenestnaných, lebo ku dňu podania žiadosti nebol práceneschopný. Z uvedného vidieť, ako sa o jedného nezamestnaného občana zníži počet osôb v evidencii nezamestnaných len zmenou metodiky. Ak sú osvedčené skutočnosti podmieňujúce zaradenie do evidencie,potom sa občan zaradí do evidencie od 1.6.2014. Ak do 8.dní od podania žiadosti nie sú zdokladované skutočnosti, rozhodujúce pre zaradenie, vyradí sa občan z evidencie v rámci správneho konania.  Jednoduché, nie? Systém "zaradiť preradiť vyradiť" je takmer nekontrolovateľný.

V takomto režime sa dajú s mierou nezamestnanosti vykonávať divy. To je absurdný stav a poslanci by mali navrhnúť návrat do pôvodného stavu, ak nechcú mať ministra, ktorý určuje mieru nezamestnanosti na mieru svojich ambícií.

 Platný právny stav je charakteristický  tým, že

-       v prítokoch bežného mesiaca sú zaradené osoby, ktoré v tom istom mesiaci môžu byť aj v odtokoch z dôvodu, že neosvedčili skutočnosti rozhodujúce pre zaradenie, ale môžu byť v odtokoch až budúci mesiac

-        v odtokoch sú zaradené osoby, ktoré boli vyradené z iných dôvodov ako nespolupráca, umiestnenie na trhu práce alebo na základe vlastnej žiadosti,

-       softvér nedokáže realizovať spätné zaradenie do evidencie, takže v prípadoch úspešného odvolania proti nezaradeniu je občan zaradený... kto vie odkedy

 Preto je ťažké dosiahnuť, aby platila rovnica

Stav na začiatku mesiaca+ prítoky – odtoky =stav na konci mesiaca. Ústredie práce k poslednému dňu v mesiaci spočíta koľko osôb bolo zaradených, koľko vyradených, ale to má veľmi málo spoločné s počtom evidovaných nezamestnaných.

Proste chaos, ktorý do sociálneho zabezpečenia prináša JUDr. Richter, je niekym dobre premyslený. Kto vie loviť v mútnych vodách má ideálne prostredie.

Predchádzajúci právny stav bol lepší, zrozumiteľnejší a neumožňoval manipulácie s počtami zaradených a vyradených z evidencie.

Terajšia skutočná miera nezamestnanosti je cca o 0,5% nižšia aj z dôvodu zmenenej metodiky vykazovania disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie.Za nedisponibilných uchádzačov sú podľa ministra Richtera považované aj osoby, ktoré vykonávajú menšie obecné práce a dobrovoľnícku činnosť, čo až do konca  vlády pani Radičovej a pred ňou neplatilo. Ani za ministrovania pani Tomanovej.

A to je fakt, ktorý je preukazateľný.

Teda nie tlak na vyraďovanie z evidencie ( ako hovorí KDH) je rozhodujúci na ovplyvňovanie miery nezamestnanosti, ale zmena metodiky je hlavným nástrojom manipulácie s výškou miery nezamestnanosti. To sa minister pokúšal nešťastným spôsobom bagatelizovať v diskusii a pri tom nevedel povedal nič presné o administrácii evidencie nezamestnaných a správnom konaní ktoré je s týmto procesom spojené. Zákon o správnom konaní zrejme nie je jeho silná stránka.

Všetci máme záujem, aby na Slovensku bolo viacej práce, menej nezamestnaných a menej osôb v hmotnej núdzi. Ale veci nepomôže skresľovanie reality umelými zásahmi do metodiky vykazovania miery nezamestnanosti a všetci máme právo vedieť ako na tom sme.