1. skupina „nemám čas hlasovať“

Do dnešného dňa (1. 5. 2016) bolo 56 rôznych hlasovaní v pléne. Ak si pozriete záznamy hlasovania na stránke NR SR, uvidíte, že sa aktivita poslanca pri hlasovaní zaznamenáva 5 spôsobmi: za, proti, zdržal sa, nehlasoval a neprítomný. Nás teraz budú zaujímať len políčka neprítomný, čo znamená, že poslanec sa ani neunúval na hlasovanie prísť.

„Výborne“ začína nezaradená poslankyňa Katarína Macháčková, ktorá je živým príkladom toho, prečo potrebujeme tlačiť na zavedenie nezlučiteľnosti funkcie poslanca NR SR s výkonom starostu, primátora, predsedu VÚC, poslanca VÚC a podobne. Pani primátorka Prievidze sa totiž neobťažovala prísť na 27 hlasovaní z 56. Na čo je nám takáto poslankyňa?

„Skvelá“ je aj mediálna hviezda Simona Petrík (tiež nezaradená), ktorá sa neunúvala prísť na 25 hlasovaní. Jej kauze „dieťa patrí k matke“ sa budem venovať nižšie.

Ochranca všetkého dobrého Miroslav Beblavý neprišiel 23 krát.

Ľubomír Galko z SaS neprišiel na 21 hlasovaní a jeho kolega z SaS Martin Poliačik na 20. Oproti nim vyzerá Martina Šimkovičová so 14 absenciami ako úplná hviezda.

Áno, všetko poslanci opozície a to z jednoduchého dôvodu. Klikala som náhodne, no pri poslancoch koalície boli vždy tak dve – tri absencie, čo je jasné, keďže schvaľovali vlastné návrhy.

  1. skupina „mediálna hviezda“

Začnem kauzou Simony Petrík, nech to máme už za sebou. Táto nezaradená poslankyňa prišla do parlamentu s 5 – 6 mesačnou dcérou. Problém nastal, keď chcela ísť do rokovacej sály. Službukonajúci policajti pred dverami si splnili svoju úlohu a nepustili ju tam s dieťaťom, pretože rokovací poriadok taxatívne vymedzuje osoby, ktoré majú prístup do rokovacej sály. Dieťa medzi nimi nie je. A policajti naozaj nie sú príslušní na to, aby rozhodovali o výnimkách z rokovacieho poriadku. Kompetentný je však predseda parlamentu alebo jeho podpredsedovia. Simona Petrík si nedala po zvolení do parlamentu ani tú námahu, aby si prečítala rokovací poriadok. Takže ani len netušila, kto má prístup do rokovacej sály, ako to sama povedala. Takže namiesto toho, aby si vopred išla dohodnúť s podpredsedom parlamentu režim, v ktorom by v krízovom prípade mohla doniesť dieťa aj do pléna, sa obrátila na média, aby sa im vyžalovala. Keby sa super matka zaoberala vopred niečím takým zrejme pre ňu nepodstatným ako rokovací poriadok, mohla dostať výnimku, o výnimke by bola informovaná aj ochranka, resp. policajti pred dverami pléna a nič z tohto by sa nemuselo stať a hlavne by si Eugen Korda nemusel lámať hlavu, ako z toho urobiť väčšiu kauzu, ako je a pomaly sa obracať na ústavný súd so sťažnosťou, že to bolo zabraňovanie výkonu ústavného práva Simony Petrík.

Mediálnymi hviezdami ostávajú aj v tomto volebnom období Daniel Lipšic a Igor Matovič, ktorí keby vládli, by ani nepotrebovali budovu Úradu vlády, stačil by im salónik na tlačové konferencie. Sparinga im teraz robí Ľubomír Galko, ktorý pokladá funkciu skladníka v Kauflande za dostatočnú prípravu na to, aby bol šéfom komisie pre kontrolu informačno-technických prostriedkov. Inak už teraz hovorím, že tá komisia je absolútne zbytočná v tom zložení a s tými právomocami, čo má. Ale veď nech sa Lipšic s Krajniakom zahrajú na agenta jeho veličenstva 007. Ďalšou postavičkou na tlačových konferenciách je Biela vrana Alan Suchánek. Keď sa ukáže, že Suchánek je skôr čiernym supom, mohli by kompetentní porozmýšľať, či by nebolo vhodné mu ocenenie Biela vrana odobrať. Ale o tom v inom blogu...

Inak celkom sa mi páčil nápad, že ak sú Matovič a Lipšic s Galkom takí dychtiví po vyšetrovaní, mohli by si doplniť vzdelanie a skúsiť kariéru na prokuratúre alebo v policajnom zbore. Najprv by však mala začať v uniformách s riadením križovatky alebo s udržiavaným verejného poriadku. Som zvedavá, či by aj v takom prípade doktor Lipšic tvrdil, že on nie je „ľakavý“.

  1. skupina „z iného sveta“

V poslaneckých laviciach sedí aj pár poslancov, ktorí značne prevyšujú svojich straníckych kolegov a mali by sa podľa mojej mienky poobzerať po lepšom vedení. Napríklad pán Marček a pán Holúbek zo strany Sme hydina, pardon, rodina. Naozaj týchto pánov neuráža, že im niekto ako Pčolinský a Krajniak diktujú, o čom sa môžu baviť s médiami a o čom nie?

Jozef Viskupič sa už vraj po inom vedení obzerá, uvidíme, či náhodou neskončí v náručí SaS.

  1. skupina „brownies“

Títo ľudia združujúci sa okolo župana s fúzikmi dostávajú v médiách toľko priestoru, až mám pocit, že sa vlastne všetci novinári v skrytu duše tešia, že sú v parlamente. Jediná zmienka vo verejnom priestore o nich, by mala byť na stránke NR SR a neskôr by mali byť premietnutí do koncoročnej štatistiky objasnených trestných činov. Vysporiadanie sa s nimi by som nechala na príslušné orgány a rozhodne by som im nerobila reklamu. A napriek tomu, že sa farba ich tričiek zhoduje s farbou mojej strany, by som sa s nimi nestretával na káve v Maďarsku, pán Sulík.

Mimochodom, v Grécku sa médiá dohodli, že o Zlatom úsvite nebudú informovať. Po mediálnej smrti nastala politická agónia tohto neofašistického cirkusu. Od našich nevyzretých novinárov však také jednoduché a účinné riešenie očakávať nemôžme.