Prvotná úvaha na ministerstve financií mohla vyzerať asi takto: na Slovensku zaostávame v investíciách do výskumu a vývoja, skúsme štvornásobne zdvihnúť daňový superodpočet a motivovať firmy investovať viac. Na prvý pohľad jasná matematická rovnica, v reále však nebude fungovať. Dôvodov je hneď niekoľko.

Už prvý pohľad na doterajšie štatistiky čerpania štátnej podpory na výskum a vývoj hovorí  jasnou rečou. Súkromné firmy investovali v roku 2015 do výskumu 232 miliónov eur. Daňový superodpočet – teda zníženie základu dane týchto investícií – si uplatnili len pri necelých 16 percentách nákladov. Rozdiel voči celému superodpočtu (25 percent z nákladov) predstavoval až 48 miliónov eur.

S kolegami pôsobíme v oblasti daňového poradenstva na Slovensku viac ako dvadsať rokov. Za ten čas sme nestretli firmu, ktorá by sa dobrovoľne vzdala daňového zvýhodnenia, ak je nebyrokraticky nastavené. A práve tu je pes zakopaný. Ak si firmy neuplatnia takmer polovicu možných nákladov, svedčí to o zlom nastavení systému. Pre ilustráciu stačí jeden príklad. Firmy musia štátu poslať detailný popis projektu, na ktorý si uplatnili superodpočet. Túto citlivú informáciu následne finančné riaditeľstvo zverejňuje na webe. Vďaka tomu celý trh presne vie, na akom výskume a vývoji kto pracuje a aké aktivity v ňom realizoval. Na prvý pohľad možno detail, ale vo vysoko konkurenčnom prostredí je to krok, ktorým firma prichádza o zásadnú výhodu. Konkrétne, o možnosť vďaka vývoju a uvedeniu produktu či riešenia na trh prekvapiť a predbehnúť konkurenciu na čo najdlhší čas.

Aby sme sa nechápali zle. Navrhované zvýšenie superodpočtu z 25 na 100 percent je pozitívny krok. V dnešnom nastavení ale na slabej podpore výskumu nič nezmení. Toto je však len jedna strana mince. Tá druhá – aktívna podpora a lákanie špičkového výskumu na Slovensku - je na tom ešte horšie. Nedávna kauza s pochybným rozdelením 300 miliónov eur z eurofondov na vedu a výskum presne  ilustruje problém. Chaotický prístup k podpore výskumu, navyše  torpédovaný možnou korupciou. Samotný štát vynakladá na výskum primálo financií a keď dostane do rúk dôležité európske peniaze, ktoré môžu zásadne pomôcť, rozdelí ich netransparentne.

Slovensko musí zásadne zmeniť prístup k podpore výskumu a vývoja v súkromnom sektore, inak bude naďalej zaostávať. Prvým, vzhľadom na najnovšiu kauzu automatickým krokom, by mali byť transparentné pravidlá. Nasledovať však musí investičná ofenzíva – cielené lákanie a osobitná podpora investičných projektov firiem. Cieľom štátu musí byť, aby sa primárnym ťahúňom výskumu stal súkromný sektor, podobne ako vo vyspelých krajinách Európy. Firmy totiž dokážu inovácie rýchlejšie prenášať do praxe a vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, ktorú slovenská ekonomika nevyhnutne potrebuje. Príkladom je automobilový sektor a porovnanie Rakúska a Slovenska. Na Slovensku máme tri výrobné závody, štvrtý sa stavia, sme svetový rekordér v počte vyrobených áut na hlavu. V Rakúsku nestojí ani jeden závod, napriek tomu sú tržby sektora u našich južných susedov vyššie. Dôvodom sú nenápadné hi-tech firmy, ktoré vyvíjajú špičkové riešenia a predávajú ich za vysokú cenu do celého sveta. Ak sa štát nezameria na podporu tohto typu investorov, Slovensko riskuje v budúcnosti pokles výkonnosti celej ekonomiky.