Ministerstvo životného prostredia obdržalo v decembri minulého roku niekoľko pripomienok Európskej komisie k navrhovanému novému zákonu o odpadoch. Zhodou okolností aj k dvom ustanoveniam, ktoré tvoria špičku ľadovca opatrení, ktoré zrejme zmonopolizujú trh, no ministerstvo sa ich rozhodlo neakceptovať. Ešte presnejšie, o jednej z nich minister Peter Žiga tvrdí, že ani neexistuje.

Poďme však po poriadku.

Prvá pripomienka

Prvú pripomienku Komisie ministerstvo nezaprelo, ale neakceptovalo. O čo ide? V súčasnosti na trhu pôsobia firmy, ktoré sa podľa súčasného zákona volajú oprávnené organizácie, čo sú podniky, ktoré poskytujú iným firmám službu. Zabezpečujú im plnenie povinností, ktoré im vyplývajú z odpadovej a obalovej legislatívy. Pracujú pre tisícky obchodných a priemyselných firiem na Slovensku, ktoré používajú obaly na balenie výrobkov, alebo do nich niečo plnia, alebo len dovezú výrobky v obaloch.

Každá z týchto firiem musí pred úradmi dokladovať, že zabezpečila, aby sa určitý zákonom stanovený podiel odpadov z obalov, z objemu obalov, ktoré uviedli na trh, zozbieral, zhodnotil a recykloval. Pokiaľ si to firma nechce zabezpečovať sama (čo je najrozšírenejší postup, lebo málokomu sa chce venovať tak odťažitému biznisu), tak si vyberie na trhu práve jednu zo servisných firiem – oprávnených organizácií. Tie im za odplatu zabezpečia splnenie povinností.

Systém takto funguje už desať rokov. Podnikateľ si dnes môže vybrať z trinástich firiem, ktoré túto službu zabezpečujú. Tieto finančne prispievajú na zber odpadov z obcí. Dvanásť z nich tak robí prostredníctvom zmlúv so zberovými spoločnosťami a jedna prostredníctvom zmlúv s obcami, pričom finančné vzťahy medzi obcami a zberovkami si obce riešia rôzne.

Ministerstvo sa však rozhodlo, že podľa nových pravidiel budú musieť mať všetky oprávnené organizácie zazmluvnené obce. Toto ustanovenie sa Komisii nepáči, pretože – ako píše v liste – zmluvy, ktoré uzavrela oprávnená organizácia s obcami pred nadobudnutím účinnosti návrhu, budú naďalej platné a získajú výlučný charakter. Naopak zmluvy ostatných oprávnených organizácií so zberovými spoločnosťami, ak nebudú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. „Vzhľadom k tomu, že jedna oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a že žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu,“ konštatuje Komisia.

Ako sa s pripomienkou vysporiadalo ministerstvo? Neakceptovalo ju. Zároveň vo vyhodnotení pripomienkového konania tvrdí, že Komisii zdôvodnilo nastavovaný systém zmluvných vzťahov. Komisia však nič také oficiálne nepotvrdila. Uviedla len, že vnútrokomunitárne pripomienkové konanie považuje za uzavreté a zákon bude posudzovať aj po jeho definitívnom schválení.

„Vtipnou“ kultúrnou vložkou je, akým spôsobom ministerstvo prepísalo pripomienku Komisie. Vsunulo do nej vlastný názor, prečo súčasný systém nemôže zachovať. Do pripomienky.

Druhá pripomienka

Druhú pripomienku Komisie ministerstvo jednoducho zaprelo. Komisia má výhradu voči zásade „jedna obec = jedna zmluva“, teda, že obec môže uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov (nový názov pre oprávnenú organizáciu – pozn. aut.) pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka. Podľa Komisie by to mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu.

Ministerstvo túto pripomienku ignorovalo, do vyhodnotenia pripomienkového konania ju neuviedlo. Ba čo viac, minister životného prostredia Peter Žiga tvrdí, že tá pripomienka tam ani nie je. Hoci Komisia jednoznačne uvádza, že oboma opatreniami vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu, Peter Žiga stojí za tým, že „my sme pripomienku toho charakteru, že by sme porušovali pravidlá vnútorného trhu, nedostali.“

Minister sa zrejme spoliehal na to, že o obsahu listu Komisie, ktorý Komisia označila ako limited (obmedzený), teda „nie je určený na publikáciu“, nemusí hovoriť pravdu. To by vysvetľovalo, prečo ju ani nehovorí.

V poriadku to však nie je.

■

Z listu Komisie:

„Komisia chce upozorniť na osobitný prístup, ktorý slovenské orgány zaujali k zmluvným rokovaniam v oblasti odpadu, keďže môže predstavovať prekážku pre fungovanie vnútorného trhu. Návrhom zákona o odpade týkajúcom sa kolektívneho nakladania so spoločným odpadom z obalov a separovaným komunálnym odpadom sa stanovuje zásada, že oprávnené subjekty môžu uzatvárať zmluvy len s obcami (teda už nie s ďalšími organizáciami, ako sú zberne odpadu), a tiež zásada „jedna obec = jedna zmluva“.

Komisia sa nazdáva, že týmito ustanoveniami sa v návrhu zavádzajú ustanovenia, ktoré majú vplyv na platnosť zmlúv, ktoré sú v súčasnosti platné v rámci iného režimu. V skutočnosti zmluvy o nakladaní s komunálnym odpadom, ktoré boli uzavreté medzi oprávnenými organizáciami a obcami pred nadobudnutím účinnosti oznámeného návrhu, tak podľa Komisie, budú naďalej platné a získajú výlučný charakter. Naopak všetky ostatné zmluvy oprávnených organizácií so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu, ak nie sú podložené zmluvou s obcou, stratia právny základ a už nebudú platné. Vzhľadom k tomu, že jedna oprávnená organizácia už má uzavreté zmluvy s viac ako 50 % všetkých obcí a že žiadna iná oprávnená organizácia systematicky neuzatvárala takéto zmluvy, vznikne negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Okrem toho sa v článku 81 ods. 22 oznámeného návrhu uvádza, že: „Obec môže pre zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.“ To by mohlo mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu, keďže by nemuselo dochádzať k pravidelným novým príležitostiam uchádzať sa o zmluvu s obcami.“