Gigantické mrakodrapy a za nimi až k horizontu sa rozprestierajúce veľkomesto. Obálka knihy amerického ekonóma Edwarda Glaesera s názvom Triumf mesta sugeruje, že autor je zrejme futuristický rojko. Ak sa pridá aj podtitul, ktorý hovorí, že mesto má potenciál urobiť svet zelenším a nás zdravšími, múdrejšími a šťastnejšími, kniha môže pôsobiť ako výtvor blázna.

No nie je to tak. Akademik E. Glaeser prebrázdil metropoly zemegule, historickú literatúru a tabuľkami prehnal obrovské množstvo dát na to, aby dospel k zisteniu, že mesto je „najväčším výdobytkom ľudstva“. Namiesto nudnej prehliadky štatistík či žonglovania s case studies ponúka autor originálne argumenty, ktoré môžu explozívne zapôsobiť na každej schôdzi vlastníkov bytov, rokovaní mestského zastupiteľstva či na strategickom mítingu územných plánovačov.

Zlé veľkomesto

Pre všetkých, čo neznášajú mesto

Zdroj: glaeser

Čísla z minulého roku hovoria jasne. Viac než polovica svetovej populácie dnes už žije v mestách. V USA sú v urbánnych sídlach doma dve tretiny obyvateľstva, pričom plocha miest sa na celkovej rozlohe štátu podieľa len tromi percentami.

Koncentrácia obyvateľstva do miest sa netýka len rozvinutého Západu. Podľa údajov čínskeho štatistického úradu zo začiatku tohto roka po prvýkrát žije viac ľudí v mestách než na vidieku aj v najľudnatejšej krajine sveta. Zahusťovanie je tu súčasťou štátneho plánovania. Počíta sa napríklad s vytvorením megamesta na juhu krajiny, ktoré má vzniknúť zlúčením deviatich veľkomiest.

S faktom narastajúcej hustoty obyvateľstva súvisí tradičná predstava o živote vo veľkom meste. Má ísť o preľudnený, špinavý a hlučný priestor s veľkou koncentráciou dopravy, škodlivým ovzduším, nedostatkom oddychových zelených zón a vysokou mierou kriminality. Negatívny obraz o veľkomestách podporujú správy o smogových oblakoch nad Tokiom, o rozrastajúcich sa slumoch na okrajoch juhoamerických miest či fotografie z rozpadajúceho sa Detroitu.

V tejto situácii vstupovať do diskusie oslavnou hymnou na veľkomesto pôsobí kontroverzne. E. Glaeserovi však nejde o lacnú publicitu. Vyzbrojený dlhoročným výskumom tvrdí, že mnohé zo zakorenených výhrad voči urbánnemu životu vychádzajú zo zlých premís alebo zakrývajú skutočné benefity miest.

Zelený betón

Téma, pri ktorej by si autor knihy veľmi rýchlo vyslúžil spŕšku nadávok od ľubovoľného Bratislavčana, je hustota zástavby. E. Glaeser sa totiž domnieva, že ju treba posilniť. Jeho argument je reakciou na urbánnu politiku rozvoja (nielen) amerických miest. Tá dlhodobo spočíva v tom, že pri územnom plánovaní sa nová výstavba realizuje predovšetkým vo forme nových štvrtí na predmestiach. Stratégia je zrejmá: odľahčiť zaťažené centrum a vytvoriť pre ľudí príjemné bývanie uprostred zelene.

Podľa E. Glaesera je tento ekologický aspekt postavený na hlavu. Vysunutím bývania mimo centra sa zahlcujú cestné toky a zvyšuje sa celkový objem dopravy osobnými autami. K znečisteniu ovzdušia sa na ekologickom účte pripája aj vyššia spotreba energií. Veľkoryso koncipované bývanie na periférii spotrebuje oveľa viac elektriny a je náročnejšie na zimné vykurovanie či letnú klimatizáciu.

Alternatívou k tomuto trendu má byť rozumné zahusťovanie vnútra miest. Ľudia žijúci v centre disponujú energeticky úspornejšou metrážou bývania a na pohyb využívajú najmä verejnú dopravu. E. Glaeser vypočítal, že pri regulovanom zvyšovaní hustoty obyvateľstva sa v priamej úmere znižuje ročná spotreba pohonných látok v amerických domácnostiach. Výsledkom skúmaní je provokatívna téza, že z environmentálneho hľadiska sú hustejšie obývané centrá „zelenšie“ než ekologicky sa tváriace projekty suburbanizácie.

Je zrejmé, že zelený argument narazí v okamihu, keď sa obyvateľovi centra oznámi, že za jeho oknom má vyrásť nový mrakodrap. E. Glaeser sa však domnieva, že v takomto prípade by osobná snaha o zachovanie statusu quo mala ustúpiť všeobecne prospešnému verejnému či globálnemu záujmu.

Dobrá chudoba

Metódu vyvracania mýtov šokujúcimi tézami aplikuje autor aj pri téme mestskej chudoby. Reporty zo slumov, ktoré ako vtáčie hniezda visia na perifériách veľkomiest, často slúžia ako dôkaz nezvládnutého rastu miest. Život ľudí v zdevastovaných a hygienicky nevyhovujúcich podmienkach sa prezentuje ako negatívum rozširujúcej sa urbanizácie.

E. Glaeser volí iný pohľad. Tvrdí, že mestá nie sú príčinou chudoby. Slumy nevníma ako znaky slabosti miest, ale ako dôkaz ich sily. Mestá totiž fungujú ako prirodzený magnet pre sociálne slabé vrstvy. Chudobní ľudia prichádzajú do veľkomiest z oblastí, v ktorých by sa im žilo ešte horšie. Napríklad v nigérijskom Lagose, ktorý je extrémnym príkladom chudoby, majú ľudia väčší prístup k pitnej vode a iným základným životným potrebám než na vidieku, kde je úroveň chudoby ešte vyššia. Riešením teda nie je kritika tvorby sociálnych get v mestách, ale pomoc v mimomestských zónach, odkiaľ imigrácia chudoby pramení.

Mestá sú tradične miestom koncentrácie ľudí z oboch strán rebríčka blahobytu. Pri pohoršenom ukazovaní prstom na favely v okolí Ria de Janeiro E. Glaeser svojim krajanom pripomína, že v devätnástom storočí veľmi podobne vyzerali aj Spojené štáty. Mestá obkolesovali enklávy bezmajetných prisťahovalcov z Európy, ktorí neskôr v ideálnom prípade prispeli k ich rastu.

Nekreatívny Detroit

Podobne ako problém chudoby ani úplný kolaps urbánnych celkov nepovažuje E. Glaeser za zlyhanie konceptu mesta. Príčinu vidí v neschopnosti ľudského faktora. Ako príklad mu slúži príbeh amerického Detroitu. Kedysi výkladná skriňa automobilového priemyslu je dnes zdecimované mesto s množstvom opustených hál a budov. Medzi rokmi 1950 až 2008 sa populácia Detroitu znížila o jeden milión, čo predstavuje 58 percent obyvateľstva. V roku 2009 malo mesto štvrtinovú nezamestnanosť, čo bol 2,5 násobok priemeru USA.

Príčinou tohto vývoja bola „manufaktúrna monokultúra“. Znamená to nielen prílišnú koncentráciu na jeden druh priemyslu, ktorá sa nástupom konkurencie a neskôr hospodárskej krízy ukázala ako existenčný problém celého mesta. Na zlých vyhliadkach Detroitu sa podpísalo aj to, že mestu dlhodobo dominovala fyzická výrobná sila. Nebolo tu miesto pre kreatívnu inteligenciu, ktorá by naštartovala perspektívny prerod mesta.

Koncentrácia invenčných ľudí je podľa autora knihy kľúčovou podmienkou rozvoja a atraktivity miest. V tomto bode polemizuje s populárnou teóriou „plochého sveta“. Podľa nej sa vplyvom nových technológii stala zo sveta globálna dedina a pre úspešný život je irelevantné, kde sa človek nachádza. E. Glaeser naopak tvrdí, že ani virtualizácia komunikácie nespôsobila, aby sa vytratila potreba osobného kontaktu medzi kreatívnymi ľuďmi. Inšpirácia, spolupráca a vzájomné vymieňanie si nápadov podľa neho nie sú možné len prostredníctvom internetu. Dôkazom toho sú „smart“ mestá ako New York, Londýn či Berlín, ktoré priťahujú šikovné hlavy. Tie spoločnou aktivitou robia mesto múdrejším.

Mestské otázniky

E. Glaeser napísal čítavú knihu na oslavu dnešného veľkomesta. Mesto chápe ako organizmus, ktorý môže pri správnom nastavení produkovať oveľa viac pozitívnych efektov než problémov. Na doloženie tejto tézy zvolil autor metódu spochybňovania zažitých predstáv. Ak sa mu aj nepodarí čitateľa presvedčiť, určite nie je možné s ním nediskutovať.

Diskusii sa takmer určite nevyhne v prípadoch, keď napriek elegantnosti tézy nie je celkom zrejmá realizovateľnosť v praxi. Napríklad citlivá téma novej zástavby v centrách miest si nevšíma, že tvorba bytov môže rastom nákladov na bývanie z centra vytláčať pôvodné obyvateľstvo. To je reálny stav v dnešnom Londýne či Berlíne.

Diskutabilné je pri téme zahusťovania centier aj apelovanie na spoločenský záujem. Ľudia sú extrémne citliví na svoj životný priestor a pri hlasovaní o výstavbe novej bytovky ťažko budú brať do úvahy ekologický stav planéty. Rozhodujúce bude to, či budú mať voľný pohľad z okna a výbeh pre psa. Benefitom mesta je totiž aj to, že sa v ňom ľudia cítia dobre. A že to na osobnej rovine nemá celkom vyriešené ani sám E. Glaeser, sa ukazuje v tom, že počas celej knihy rieši, či má opustiť svoje pohodlné predmestie a presťahovať sa do centra.

Edward Glaeser: Triumph of the City. How Our Greatest Invention Makes Us Richer, Smarter, Greener, Healthier, and Happier. Penguin Press, 2011, 338 s.

Edward Glaeser je profesor ekonómie na Harvard University v Cambridgei. Zaoberá sa ekonomikou miest, problémami bývania, segregácie či zločinnosti. Špecializuje sa na otázku geografickej blízkosti pri inováciách. O týchto témach píše aj pre The New York Times v blogu Economix.