Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorú ovládajú mestá a obce kraja, ide vložiť do výstavby bioplynových i slnečných elektrární päťdesiat miliónov eur. Na prvé počutie zvláštne. Lebo táto firma sa má prioritne starať o rozvod pitnej a odkanalizovanie odpadovej vody. A ešte zvláštnejšie je to na druhé počutie. Lebo vodárne po celom Slovensku zďaleka nemajú kanalizácie či čističky odpadových vôd všade tam, kde ich ľudia i ohrozené pôdy potrebujú. Navyše vodárne do ich dobudovania tlačia šibeničné termíny z bruselskej centrály EÚ. No bratislavskí vodári sa nepomiatli. Naopak. Investíciami do energetiky chcú získať nové zisky na preklenutie zhýralej túžby vlády Roberta Fica udržať si priazeň voličov za každú cenu.

Koncepčnosť vlády siaha pri vodárenstve, podobne ako pri mnohých iných veciach, maximálne do časového rámca volebných období. Vláde ide o naháňanie voličov cez cenový tlak štátneho Úradu na reguláciu sieťových odvetví. Ten nedovoľuje tuzemským vodárenským spoločnostiam tvoriť primerané zisky na budovanie chýbajúcich vodovodov, kanalizácií či čističiek odpadových vôd. Aktuálnym držaním cien vodného a stočného na uzde síce vláda krátkodobo zníži ľuďom účty za vodu, no zároveň im takto nepomerne viac kazí život do budúcnosti. Chodiť si po pitnú vodu k cisterne v strede dediny je otrava a ak ľudia na vidieku pokútne vylievajú splašky iba do záhrad či potokov, škodia sami sebe i okoliu.

Popri škodlivom tlaku na cenotvorbu vodárov je pozitívne aspoň to, že tí sa na plnenie vodárenských úloh snažia hľadať iné ziskové biznisy. Bratislavskí vodári budúcimi ziskami z výroby elektriny aktívne nahrádzajú to, čo si z ich hlavného biznisu s vodou sťahuje vláda na lákanie svojich voličov. A síce na niekoľkoeurové úspory na mesačných účtoch za vodu. No prehrdzavené vodárenské siete a splašky po záhradách neskôr vyrazia na oči ľudí s neomylnou istotou.

Premiér a jeho partia energetických odborníkov takto získavajú za marketing na dôverčivých ľudí desať bodov. Ale za reálne plány, ako v krajine zabezpečiť také základné potreby, ako je čistá voda a bezpečné odvodenie vody znečistenej  - mínus desať. Tieto chyby raz bude treba odstraňovať vo veľkých chvatoch. Eurofondy z pokladníc bohatších členov únie na všetko nestačia. Vodárenstvo, tak ako každý biznis, potrebuje aj niečo zarobiť na ďalší rozvoj.

No aj na vodárov zároveň bude treba dávať pozor, či nové zisky z energetiky naozaj skončia v rozvoji vodárenstva a nepríde k ich prelievaniu do iných vreciek. Vedenie bratislavských vodárov už napríklad teraz jedným dychom dodáva, že na budovanie slnečných elektrární si bude hľadať aj súkromných partnerov. Ak to budú naozaj firmy, čo majú v tomto biznise reálne skúsenosti, bude to v poriadku. V horšom prípade to budú len špekulanti s politickým krytím, ktorí v spoločnej firme s vodármi budú len inkasovať podiely zo zisku zo slnečnej elektriny.