Krátko po nástupe do funkcie predložil minister Zsolt Simon návrh na nové nariadenie vlády, ktorým sa výrazne znižuje výška odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Veľmi sympatické nasmerovanie ministra mohlo byť dokonané, pokiaľ by odvody zrušil úplne - teda navrhol by to, čo sám kedysi presadzoval a k čomu sa zaviazala i vláda vo svojom programovom vyhlásení. To sa však nestalo.

Zsolt Simon zavedenie odvodu kritizoval už dávno, i v roku 2008, keď bol po búrlivej parlamentnej diskusii schválený návrh na vysoké zdaňovanie vyňatia pôd zo strany ministerky Kramplovej (HZDS-ĽS). O správnosti jeho postoja pritom netreba vôbec pochybovať. Zdaňovanie rozhodnutia vlastníka o inom využití svojho majetku je nielen nemorálne, ale svoj proklamovaný ekonomický cieľ "odrádzania" ľudí od zaberania ďalšej pôdy nemohlo splniť a ani nesplnilo. V podstate len obnažilo arogantnosť Ficovej vlády, ktorá o podpore poľnohospodárov a ľudu veľa rozprávala, pričom v skutočnosti robila presný opak. Spočítať si, že viacpodlažné budovy majú nižšie jednotkové náklady na vyňatie pozemku z pôdneho fondu ako poľnohospodárske haly alebo rodinné domy, si nevyžaduje veľkú intelektuálnu námahu. Reakcie niektorých environmentálnych aktivistov, ktorí zdôrazňujú, že zrušenie odvodov prispeje k "lacnému odnímaniu pôdy pre developerské a iné investičné zámery", jednoducho triafajú mimo. Pomôcť by im mohla už len poľahčujúca okolnosť, napríklad ak by tvrdili, že existencia súkromného kapitálu im spôsobuje akné na tvári. Zrušenie odvodov totiž odľahčí od zbytočnej platby najmä poľnohospodárov a mnohých z tých, ktorí si chcú postaviť svoj dom.

Potiaľto si minister pôdohospodárstva zaslúži uznanie. Prečo však nenavrhol úplné zrušenie sadzby poplatku, ktoré sa doteraz pohybovalo v rozmedzí 6-15 euro/m2, ale presadzuje jeho zachovanie na bezvýznamnej sume 0,1 euro/m2? Toto rozhodnutie totiž spôsobí, že v administratívnom zaťažení občana alebo podnikateľa sa nezmení vôbec nič, i napriek tomu, že vlastne už o nič nejde. Každý, komu bude schválená žiadosť o vyňatie, si bude musieť naďalej zisťovať, v akej bonite je jeho dotyčná pôda na pozemku. Naďalej bude musieť vyplniť tlačivo a previesť symbolickú sumu na účet krajského pozemkového úradu. Tam potom zostane naďalej sedieť príslušný pracovník, ktorý tú sumičku skontroluje a odovzdá svojmu nadriadenému rozsiahlu správu, ktorej vypracovanie mu zaberie aspoň dva mesiace času. A nadriadený, ten nestratí pocit dôležitosti zo zachovania počtu svojich podriadených.

Ak by bol poradcom Zsolta Simona Sir Humphrey Appleby, nevymyslel by to lepšie.