Arnol Kling uvažuje:

"What I find most troubling right now is that fiscal policy is subject to long and variable lags. I am willing to bet that the majority of the fiscal stimulus enacted earlier this year will actually hit the economy after positive economic growth has been restored. Furthermore, the multiplier effects of fiscal policy tend to hit with a lag, so we will be getting even more stimulus late in the game."

Presne tá istá friedmanovská metafora v súvislosti s fiškálnym stimulom mi nedávno vŕtala v hlave. Pred pár mesiacmi boli médiá plné textov o nevyhnutnosti deficitných vládnych výdavkov, ktoré mali svet vytiahnuť z krízy. Medzičasom sa už začalo hovoriť o zelených ratolestiach, ktoré majú naznačovať koniec najhoršieho. To, čo chýba, je odpoveď, či vôbec fiškálne stimuly pomohli, a s akým efektom. Najčastejší komentár je, že ešte je príliš skoro na hodnotenie. Druhý najčastejší komentár je, že stimuly síce nezabrali, ale neskôr pomôžu pri oživovaní ekonómík a v boji s nezamestnanosťou. Nemali byť vládne výdavky hlavná zbraň proti pádu ekonomiky? Tu a teraz, nie o pol roka, ani o rok?

P.S. Jedine, že by platil neporaziteľný argument Paula Krugmana: ak fiškálny stimul nefunguje, treba väčší fiškálny stimul.

P.S. 2: Economist uvažuje, prečo je čínsky fiškálny stimul efektívnejší ako americký.