Nedávna skúsenosť mi ukázala, že ak sa jeden z tímu o niečo snaží a robí to dobre, jeho druhý kolega to dokáže behom sekúnd, ako sa hovorí, "poslať do trubiek".  Predstavte si situáciu-telefonicky ste pozvaní na jednu obchodnú prezentáciu. Pôvodne ste nechceli ísť, ale telefonistka odviedla dobrú prácu a vzbudila u vás zvedavosť.  A to dnes nie je také bežné. V takej uponáhľanej dobe niekoho presvedčiť, aby sa zúčastnil obchodnej prezentácie, navyše v podvečerných hodinách. Klobúk dolu, slečna!

Začiatok dobrý. Ako sa blížite k miestu prezentácie, zažijete postupne zopár prekvapení. Mladý muž ako uvítací výbor-vo vyťahanom tričku, čítajúci knihu v polohe "čakám na autobus". Nasmerovaní do suterénnej miestnosti, začínate pochybovať, či je to naozaj, alebo snívate. Pološero, v miestnosti zbadáte pána vo vyšúchaných džínsoch. O chvíľu vysvitlo, že je to prezentátor. Okrem vás je tam ešte zopár ľudí, tak si poviete-chvíľu počkám, uvidíme. Akonáhle pán v džínsoch začal prezentáciu svojou monotónnou rečou, doprevádzanou zvláštnymi gestami, viacerí z prítomných si povedali:"Už žiadne prekvapenia!" a opustili miestnosť.

Ako prezentácia dopadla, neviem. Podľa toho, že asi polovica zúčastnených odišla už na začiatku, asi nijako slávne. To je príklad toho, ako sa dá pekne zbabrať to, čo niekto iný vybudoval. Tím ľudí, ktorí  spoločne pracujú na zákazke, by mal byť zohratý ako orchester.  Každý by mal do toho vložiť maximum. Lebo ako sa hovorí-reťaz je taká slabá, ako jej najslabšie ohnivko. Stačí jedno slabé ohnivko (v tomto prípade ich bolo viac-od mladíka pri vchode, cez výber prezentačnej miestnosti až po osobu prezentátora) a celý výsledok sa môže rovnať nule. Je to spravodlivé voči tým, ktorí odviedli svoju prácu dobre? Zákazníka to nezaujíma. Ale ich manažéra by malo...