Posledný mesiac mi poskytol dva podnety hlbšie sa zamyslieť nad hodnotou inštitúcie manželstva. Jedným bola samozrejme smutná zmena Slovenskej ústavy. O druhý sa postaral môj partner George, ktorý sa ma na siedme výročie nášho vzťahu, s dvoma malými škatuľkami v ruke opýtal, a teraz citujem, “Chcel by si mi variť bryndzové halušky po zvyšok svojho života?” Priznám sa že mi oči trochu zvlhli ale boli to slzy radosti.

Je mi samozrejme veľmi ľúto že formálny akt uzatvorenia manželstva budeme musieť absolvovať vo Veľkej Británii a tým pádom sa na ňom nebudú môcť zúčastniť moji starí rodičia. Rodinu si vážim nadovšetko a nesmierne by som si želal aby mohli byť aj oni svedkami tohto najšťastnejšieho okamihu môjho života. Našťastie nám náš Kresťansko-Sociálno-“Demokratický” zlepenec nemôže zakázať zorganizovať väčšiu časť svadobných osláv doma, na Slovensku, a tak si svoje “áno” povieme v kompletnom kruhu tých najdrahších.

Keď tie slová vyslovím, spravím tak s úctou a pokorou. Nemám žiaden úmysel inštitút manželstva znehodnotiť alebo poškodiť. Ako snáď každý človek, ktorý sa rozhodne patriť druhému aj ja v tomto rituáli vidím nielen nadobudnutie práv a výhod (aspoň v Británii) ale predovšetkým vyjadrenie lásky a potvrdenie najhlbšieho možného záväzku. Aj ja ho vnímam ako dôležitý medzník v našom spoločnom živote, ktorý stavia základ pre rodinu a potomstvo.

Je pravda že kus papiera rodinu nerobí. Negarantuje nekonečnú oddanosť a rešpekt medzi manželmi a neobdarúva ich rodičovskými schopnosťami. Mnoho ľudí zlyhá v ich povinnostiach voči manželovi, manželke, či deťom. A naopak, niektorým ľuďom, ktorí neuzavreli manželstvo, sa podarí naplniť ideál rodinného života omnoho úspešnejšie ako mnohým manželom. Nerobím si ilúzie. Očakávam že náš spoločný život na Slovensku nebude prechádzka ružovou záhradou. Naše deti budú, predpokladám, vystavené posmechu spolužiakov. Bude im treba venovať veľa pozornosti, pochopenia, času a hlavne lásky. Každá rodina čelí mnohým výzvam a je na partneroch, rodičoch, manželoch ako sa s nimi vyrovnajú. Manželstvo nie je čarovným prútikom ale morálny záväzok, ktorý reprezentuje vytvára určitý predpoklad že v ťažkých chvíľach je dobro rodiny, dobro celku, nadriadené potrebám alebo túžbam jednotlivca.

Sila tohto záväzku pramení z významu, ktorý inštitúcia manželstva nadobudla počas tisícročí svojej existencie a z postavenia, ktoré získala v našej spoločnosti, kultúre a kolektívnom myslení. Registrované partnerstvo ani žiadna iná nová inštitúcia, ktorú môžeme vymyslieť nedokáže vytvoriť náhradný spôsob záväzku s porovnateľnou hĺbkou sociálneho a osobného významu.

Dlhá história inštitúcie manželstva samozrejme neznamená že jej zmysel zostal po tie stáročia nezmenený. Ako inštitúcia, ktorá vytvára morálne puto medzi dvoma ľuďmi jej zmysel sa neustále vyvíja spolu s vnímaním osobných práv a morálnych povinností voči druhým, ktoré tiež spolutvoria našu kultúru. V skutočnosti žiaden politik, žiaden zákon nedokáže zmraziť v čase zmysel alebo ideál tak osobnej a súkromnej inštitúcie akou je manželstvo. Ten je určený individuálnymi skutkami miliónov jednotlivcov a párov, ktoré sa snažia o úspech a šťastie v ich rodinnom živote. V dnešnej dobe, kedy je manželstvo len jednou z viacerých možných foriem rodinného života to nie sú iba ľudia žijúci v manželskom zväzku, ktorý sa podieľajú na kolektívnej interpretácii jeho zmyslu. Na naše myslenie vplývajú aj iné vzťahy a rodinné usporiadania, ktoré vidíme okolo seba a po hlbšom spoznaní pokladáme za hodnotné. Našu spoločnú kultúru tvoríme všetci, aj tí z nás, ktorých lásku náš najvyšší zákon (dočasne) pokladá za druhotriednu.

My big fat gay wedding

G+T=LOVE