Nie tak dávne rekordné „hice" na Slovensku v nás môžu vyvolávať dojem, že tzv. globálne otepľovanie je tu. Globálne znamená celosvetové, komplexné, všeobecné. Teda malo by sa otepľovať v každej časti našej modrej planéty. Aspoň to tvrdia zástancovia klimatického alarmizmu, strašiac pritom hroznými dôsledkami. No ako vždy, počasie nenasleduje zbožné priania Gorovej „sekty", rovnako ako nezapadá to premenných a konštánt dlhodobých klimatických modelov.

V máji sa o tom presvedčili obyvatelia juhoamerických krajín. V Buenos Aires snežilo po 89 rokoch a v niektorých častiach klesla teplota na - 22 stupňov Celzia, v Chile mali len - 18 C a Bolívia hlásila husté fujavice. Áno, na južnej pologuli je v tomto ročnom období zima, ale toľko snehu a mrazu tam už dávno nemali. Sneh sa (ako už pravidelne) objavil aj v Austrálii a farmárom na juhu USA zmrzli pomarančovníky. Skúste sa ich spýtať, čo si myslia o globálnom otepľovaní!

Zem sa otepľuje, polárne čiapky sa topia, medvede utekajú pred lámajúcimi sa kryhami. A môže za to človek. Riešenie? Zakážme alebo obmedzme jeho činnosť. Apokalyptické strašenie globálnym otepľovaním sa stáva pomaly ale isto nudné. V angličtine existuje jedna pekná fráza, do slovenčiny preložiteľná ako „preskočiť žraloka". Vzťahuje sa na moment, v ktorom televízny program stráca svoju silu a osobitý prvok, ktorý z neho robil doteraz populárnu show. Klimatický alarmizmus už žraloka preskočil, čo potvrdili aj nedávne koncerty Live Earth, ktoré mali vyburcovať ľudí k aktivite. Rokové hviezdy si zalietali po svete, vystúpili na pódiach, ktorých príprava si vyžiadala obrovské množstvo nielen ľudskej energie, nehovoriac o sprievodnej aparatúre. O tom, že nie všetci hudobníci sú úplne zmagorení propagandou, svedčí napríklad vyjadrenie skupiny Arctic Monkeys pre agentúru AFP na margo koncertu: „Je to pre nás trochu povýšenecké snažiť sa začať meniť svet. Najmä ak spotrebujeme energiu za desať domov len na osvetlenie pódia. Bolo by to pokrytectvo."

Len nedávno vedci objavili v grónskom ľade stopy boreálneho lesa v hĺbke dva kilometre, čo znamená, že zhruba pred 500 - 900 tisíc rokmi tu bolo o 15 C teplejšie ako dnes. Keď nórski Vikingovia vedení červeným Erikom dorazili na konci 10. storočia na grónsky ostrov, našli tu krajinu bez stopy ľadu a vhodnú pre chov oviec a dobytka, či lov rýb. Klimatické podmienky boli také vhodné, že do roku 1100 tu žila kolónia rátajúca tritisíc ľudí. V 14. storočí prišla doba ľadová a vyhnala Vikingov z ostrova. Takéto striedanie klimatických období tu bolo počas celej histórie našej planéty a je tu stále. Môže za to aj intenzita vyžarovania slnka. Napríklad medzi rokmi 1940 a 1975 sa Zem ochladzovala, hoci emisie CO2 stúpali. Medzinárodný klimatický panel o tejto skutočnosti mlčí.

Pochybovačov o jednoznačnosti príčin otepľovania Zeme začína byť čoraz viac. A to aj napriek propagande zo strany vlád, médií a väčšiny akademickej obce vo svete. Špičkový izraelský vedec Nir Shaviv nedávno zmenil názor s tým, že súvislosť medzi emisiami a premenlivosťou klímy nie je nič viac ako nepriamy dôkaz. Zo známeho environmentálneho aktivistu vo Veľkej Británii Davida Bellamyho sa tak isto stal skeptik, rovnako tak „konvertoval" meteorológ Reid Bryson, ktorý v 70. rokoch strašil globálnym ochladzovaním. Výskumy potvrdzujú, že slnko je najvýznamnejším faktorom klimatickej variability. Podľa Henrika Svensmarka z Dánskeho národného vesmírneho centra slnko zaznamenáva v súčasnosti najvyššiu aktivitu za posledných najmenej tisíc rokov.

Mimochodom, vedci z NASA prostredníctvom sondy Odyssey už pred štyrmi rokmi zistili, že ľadovec na Marse sa zmenšuje a podnebie je tam najteplejšie za posledné dekády alebo storočia. Asi aj za to môžu ľudské aktivity.

    > Hlasuj na
    Môžu za otepľovanie Marsu ľudia?

    Zdroj: hlasuj na vybrali.sme.sk