Pred pár týždňami sme v Asociácii lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI) upozornili na rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby v súvislosti s vybudovaním nadzemnej optiky vo východoslovenskej obci Seňa. Téme sa venoval aj TREND v článku Káble ako v Bukurešti: Vojna operátorov sa láme v dedine na východe. Ministerstvo na základe odvolania prokuratúry posudzovalo legálnosť postupu obce, ktorá bez námietok a platného územného rozhodnutia umožnila Východoslovenskej distribučnej (VSD) naťahať na existujúcich stĺpoch elektrického vedenia nadzemnú optickú sieť.

VSD projekt ohlásila ako drobnú stavbu, s tým, že optika má byť doplnkom distribučnej siete, vďaka čomu sa bude dať pružnejšie riadiť, zabezpečí sa regulácia rovnováhy distribučnej sústavy a spoľahlivé dodávky elektrickej energie odberateľom. V skutočnosti ide o optickú sieť pre poskytovanie vysokorýchlostného internetu, ktorú si po dokončení niektorí provideri prenajali a začali cez ňu poskytovať služby.

Nech už optická sieť slúži na čokoľvek, viesť v zastavaných územiach nové rozvody nad zemou vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 nedovoľuje. Preto Ministerstvo dopravy a výstavby v rozhodnutí skonštatovalo, že pre vybudovanie nového telekomunikačného vedenia je potrebné územné rozhodnutie, a takéto vedenia sa v zastavanom území obce majú umiestňovať pod povrch zeme.

Niektorí operátori po zverejnení na spravodajskom webe Živé.sk informáciu o nelegálnosti vedenia optiky vzduchom označili za nesprávnu. Upozornili, že rozhodnutie ministerstva sa vzťahuje iba na jeden konkrétny prípad a že ALPI zákazníkov zbytočne zneisťuje.

Pravda je, že rozhodnutie o výstavbe optiky v Seni nie je precedensom pre celú krajinu, na druhej strane je scestné tváriť sa, že ide o ojedinelý prípad a že vo všeobecnosti sa optika v obciach dá ťahať legálne aj vzduchom.

V ostatných rokoch sme v ALPI nad touto témou strávili s právnikmi množstvo hodín a preštudovali desiatky rozhodnutí od prokuratúr, odvolacích stavebných úradov, aj od ministerstva. Dodnes sme nevideli ani jeden prípad, kedy by povolenie na nadzemnú optiku v intraviláne bolo vydané právne korektným, zákonným spôsobom. Z podobných dôvodov ako v Seni bolo už skôr zrušené povolenie nadzemných vedení pre Slovak Telekom v obci Poproč, pre Antik Telecom vo Vranove nad Topľou, pre Global Business Solutions v Michaľanoch, atď.

Ak teda napríklad firma DSI Data argumentuje, že stavia optické siete aj nadzemnými vedeniami s presvedčením, že je to v súlade s legislatívou, žije v hlbokom omyle – či už vo vedomom, alebo nevedomom. Jej povolenia, ktoré sa dajú ľahko vygoogliť, majú tú istú právnu vadu ako tie, ktoré už boli zrušené – stavebný úrad pri nich nedodržal § 37 odsek 2 stavebného zákona, keď riadne neposúdil, či návrh stavby vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu (vyhláške 532/2002 Z.z.). Takéto povolenia na nadzemné vedenia sú teda platné iba preto, že sa proti nim zatiaľ nikto neozval a nenechal účinným spôsobom preveriť ich zákonnosť. Ľudovo povedané - kde nie je žalobca, nie je ani sudca.

A keďže legálnosť povolenia je možné preskúmavať a povolenie zrušiť maximálne do 3 rokov, mnohé nelegálne stavby sa „premlčia“ a ich povolenia ostanú platné, aj keď odporujú zákonu. To sa potom zneužíva na vytváranie dojmu, že tieto stavby sú poriadku, hoci to tak nie je.

Obdobne ak firme Antik stačí, keď jej prenajímateľ siete vybudovanej vzduchom predloží pri podpise zmluvy „všetky dokumenty potrebné k poskytovaniu služieb v SR, o ktorých nemôže byť pochybnosť“, neznamená to, že je takáto sieť postavená legálne.

Na vine nie sú samozrejme iba benevolentné obce, alebo nekompetentní či úplatní zamestnanci stavebných úradov (vedeli ste, že na prácu na stavebnom úrade stačí päťdňová odborná príprava a jednodňová skúška?). Svoj podiel viny nesú aj niektorí operátori, ktorí sa snažia všemožne zdôvodňovať, prečo nemôžu optiku zakopávať. Príkladom je Slovak Telekom, ktorý pre médiá tvrdí, že vo všeobecnosti vedenia ukladá do zeme všade tam, kde je to možné a vzduchom ich ťahá len v opodstatnených prípadoch.

Spomedzi projektov tejto firmy, ktoré som za posledný rok videl, však takmer každý jeden obsahuje aj nadzemné vedenia, a niektoré sú nad zemou v podstate v celom rozsahu (napríklad v obciach Novačany, Hodkovce, Šemša, Malá Ida, ale aj ďalších). Tu projektant napríklad v tvrdí, že káble nie je možné zakopávať pre záruku na chodníky financované z eurofondov. Avšak v tých istých chodníkoch má moja firma bez akýchkoľvek problémov vydané povolenie na stavbu podzemnej optiky, a reálne ju tam v tomto čase pod zemou aj staviame...

Pracovníci či zmluvní partneri Telekomu, ktorí tieto stavby vybavujú, sa pred starostami obcí, poslancami a stavebnými úradmi viackrát vyjadrili (aj v mojej prítomnosti), že stavať optiku v zemi sa im finančne neoplatí – a práve toto je skutočný dôvod pribúdajúcich nadzemných vedení. Záruka na chodníky je len výhovorka, podobne ako mnohé ďalšie.

V obci Poproč, kde Telekom už nadzemnú optiku postavil, sú na fotkách zdokumentované pod stĺpmi a káblami široké zelené pásy, ktoré sú dokonca v územnom pláne určené pre podzemné vedenia. O technickej nemožnosti tu nemôže byť ani reči, a predsa vedenia nešli pod zem. Rovnako to bolo v obci Michaľany, kde Global Business Solutions postavil optiku na elektrických stĺpoch VSD s argumentom, že pre územné pomery nie je možné umiestniť stavbu pod zem. Ministerstvo dopravy a výstavby neskôr pri zrušení povolenia tejto stavby uviedlo aj to, že tvrdenie o nemožnosti výstavby siete pod zemou nebolo nijako preukázané.

Projekčnej firme Telekomunik, ktorá projektovala nadzemné siete v Michaľanoch, Poproči aj ďalších menovaných obciach, zrušenia vydaných povolení a postavenie stavieb mimo zákon akoby vôbec nevadilo. Naďalej robí projekty tým istým spôsobom a pretláča ich na úradoch. Tam, kde sa nikto neozve, sa to po čase „premlčí“, stavba zostane vo vzduchu a právne sa už nedá napadnúť, hoci je proti predpisom.

Rozhodne sa to však nedá nazývať legálnym spôsobom výstavby – je to cielené a vedomé obchádzanie predpisov. Je smutné a zároveň alarmujúce, že v poslednom roku – dvoch sa na túto cestu vydali aj veľké a renomované firmy, ako Slovak Telekom či VSD. Akoby v biznisplánoch rátali s tým, že v tejto krajine sa prepečie všeličo.