„Hallo! Ako sa máš? Už si preč pol mesiaca a človek nemá ani poňatia ako žiješ?“

„Ahoj Vikinka,

Pozdravujem a objímam vás všetkých z ázijských kontinentov.

No, je to všetko strašne intenzívne a rýchle, dva a pol týždňa už uletelo a o chvíľu je koniec.

Svet odtiaľto je úplne iný. Zrazu sa pohľad na zemeguľu mení, napriek obrovským krajinám a rozdielnym kultúram a národom hranice majú omnoho menší význam, najmä tie obchodné. Globalizácia nie je slovom, ale každodennou realitou, produkty putujú od výskumníkov a dizajnérov v Štátoch k ich programátorom a projektantom v Indii, do produkcie a balenia v Číne a Malajzii, exportujú sa cez Hong Kong a Emiráty pod taktovkou brandistov a marketérov z USA a Európy.

Našinec je tu v úplnej menšine. Ulice, hotely, lietadla, obchody, bohaté alebo aj chudobné miesta - "bieli" tu tvoria mozno tak 3-5 percent. No nikto na Teba nezíza, národné oblečenia z celého sveta sedia, stoja, kráčajú, jedia, pijú a smejú sa hneď vedľa Teba a Ty si toho úplne prirodzenou súčasťou.

Krajiny bojujú s ozajstnou chudobou a pritom sa snažia uchytiť v špičke ekonomiky a nájsť si svoje miesto v hospodárskom reťazci. Sú konfrontovaní s ozajstnými bezpečnostnými hrozbami a napriek tomu sú srdeční a nápomocní. Ľudia sú vďační za akúkoľvek prácu, najnižší v rade sú však usmievavejší než najlepšie platený tatranský čašník či chyžná v hoteli.

Nevidíš závisť, skôr vyrovnanosť a úpornú snahu makať na sebe a dostať sa čo najďalej, študenti na indickej univerzite by zahanbili našich profákov na ekonomickej, snaha veci pochopiť a zrozumiteľne vysvetliť v obyčajných spravodajských reláciách je fascinujúca, záujem o celosvetové dianie a súvislosti - informácie z každého kúta zeme na prvom mieste - by nám mohol byť lekciou.

A bez mihnutia oka bezvýhradne akceptujú a používajú angličtinu, veľmi často perfektnú, predstava používania nejakého iného jazyka (francúzsky, nemecký) je neuveriteľne smiešna a pohľad späť na 27 rozdrobených malých trhov v Európe vyvoláva počudovanie a vo mne smútok.

Rozhodnutie Európy o svojich reprezentantoch je výrazne zahanbujúcejšie, než by si človek kedy myslel a napriek nesporne skvelému sociálnemu systému a istotám je to odtiaľto starnúci kúsok zeme, ktorého obyvatelia budú o cca 40 rokov podľa štatistík tvoriť 6% populácie sveta, tretina z nich bude v dôchodku a ich národná hrdosť - jazyky - budú dožívať ako exotické spomienky v piesňach a literatúre.

Btw vedela si že na zemi je dnes už viac ako 6,8 mld ľudí? Európa má teraz cez 700 miliónov a aj to sa do toho ráta Rusko.

Teším sa na vás veľmi, hoci sa mi do tej zimy vôbec nechce.“