Naše univerzity a vysoké školy stoja dnes pred otázkami a výzvami ďalšieho smerovania, rozvoja a skvalitňovania vzdelávania a je nesmierne dôležité, s ohľadom na sociálny a ekonomický vývoj, ktorou cestou vo vzdelávaní a vede sa budeme uberať. Či zvolíme cestu posilňovania medzinárodnej konkurencieschopnosti alebo cestu uzavretia sa do vnútorných problémov. Návrhov na systémové zmeny odznieva mnoho, tou najrýchlejšou by malo byť stále širšie prepájanie vzdelávania s reálnym trhom práce a flexibilnejšie reagovanie naň. Pre absolventa totiž zvyčajne prvou fackou od života, ktorú môže dostať po opustení brány školy, je zistenie, že o jeho kvalifikáciu, resp. odbor, ktorý vyštudoval nie je na pracovnom trhu záujem.

Málo sa o tom u nás hovorí, ale kvalita vysokoškolského vzdelávania sa neustále zlepšuje. Univerzity sú konfrontované s čoraz náročnejšími kritériami akreditácií a to je dobre. Je to jeden z hnacích motorov pre neustále zvyšovanie kvality vo vzdelávaní. Poskytovatelia vzdelávania prehodnocujú svoje študijné odbory, tie najmenej atraktívne postupne zanikajú. Školstvo je živý organizmus a neustále ho formuje nielen dopyt, hospodársky vývoj krajiny, či podnikateľská sféra.

Hlavnú a kľúčovú zodpovednosť za zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania nesú a vždy budú niesť samotné vysoké školy a univerzity, ale za kvalitné podmienky je spoluzodpovedná tiež vláda, regióny, podnikateľská, výskumná a vývojová sféra, ktorá je takpovediac „odberateľom konečného produktu“.

Len samotné vzdelanie samo o sebe nezaručí okamžitý kariérny postup, či pracovné miesto. Pretože dopyt existuje aj z druhej strany – zo strany zamestnávateľov. V súčasnosti sa už vysoké školy dostali vďaka informačným technológiám prakticky do každej domácnosti. Študenti aj potenciálni študenti majú možnosť hľadať a porovnávať informácie, sledovať trendy trhu práce a z jeho pohľadu atraktivitu jednotlivých študijných programov, aby ich následne neprekvapilo, že pracovný trh je už absolventmi nejakého zamerania presýtený a vo svojom regióne, prípadne ešte horšie – vo svojej krajine, nevedia nájsť adekvátne uplatnenie.

Na viacerých fórach som otvorene pomenoval, podľa môjho názoru niektoré potrebné systémové zmeny vo vysokoškolskom vzdelávaní a medzi nimi boli aj také, ktoré sa priamo dotýkali kontinuálneho prechodu zo školy do zamestnania, teda uplatnenia absolventa. Napríklad systémové motivačné opatrenia pre študentov, ktoré by ich motivovali už pri samotnom výbere študijných odborov uprednostniť požiadavky zamestnávateľov. Alebo tiež internacionalizácia vysokých škôl a posilnenie podmienok pre vytvorenie spoločných študijných programov so zahraničnými univerzitami a potrebu nových štipendijných programov, aby mohlo omnoho vyššie percento študentov absolvovať časť štúdia na zahraničnej vysokej škole. A v neposlednom rade tiež rozčlenenie študijných odborov na profesne orientované, s výraznou profiláciou na hospodársku prax a odbory, ktoré pripravujú absolventa na PhD. štúdium a dráhu výskumu a vývoja.

Riešiť však treba celý reťazec vzťahov a súvislostí, začínajúcich od kvality vzdelávania, cez kvalitu absolventov a končiac potrebami zamestnávateľov. Každá z týchto častí reťazca je zrelá na podrobnú analýzu a odbornú diskusiu o príčinách a dôsledkoch. Tiež je na zváženie, či práve potreby zamestnávateľov majú byť až na konci tohto reťazca a nemali by byť náhodou práve na jeho začiatku.