Posudzujeme teda všetkých kandidátov a ich predpoklady vykonávať túto funkciu zodpovedne - od ústavných kompetencií, cez morálnu výbavu a charakter až po jazykovú vybavenosť. Je dobré, že v týchto voľbách je z čoho vyberať, keďže ponuka pre voličov je skutočne široká. Dôkazom, že ľudia vyberajú pozorne, je i to, že zahodili slepú stranícku poslušnosť a okrem Roberta Fica sa v predvolebných prieskumoch zatiaľ na popredných priečkach objavujú najmä občianski kandidáti.

Informácie o kandidátoch by im prirodzene mala sprostredkovať predvolebná kampaň a médiá. Z doterajšej prezentácie kandidátov zostáva až rozum stáť. Urputná snaha presvedčiť voliča o tom, že práve pred ním stojí ten pravý kandidát, už doviedla predvolebnú kampaň do krajných absurdností. V kampani je príliš vidieť taktizovanie jednotlivých kandidátov a je len málo tých, ktorí otvorene prezentujú názory a svoje postoje. Takých, ktorí tak činia bez ohľadu na body či popularitu. A to je v dnešnej politike, žiaľ, vzácnosť.

Mnohí kandidáti konajú výlučne podľa prieskumov a snažia sa osloviť čo najviac voličských skupín. Samozrejme, ak chcú voľby vyhrať, má to svoju logiku. Lenže každá prezentácia by mala rešpektovať hranice predovšetkým skutočnosti a osobnostnej výbavy kandidáta. A najmä by sa nemala snažiť prekrúcať pravdu, otvorene narábať účelovo s faktami či priamo klamať voličov. Časť verejnosti už pobúrilo prvé predvolebné video premiéra a kandidáta na prezidenta SR Roberta Fica. Fico v ňom tvrdí, že pochádza zo vzornej kresťanskej rodiny a keby si vraj mal urobiť kresťanský profil, tak v ňom vyjde lepšie než ktorýkoľvek poslanec KDH, lebo prešiel svätým krstom, prijímaním a birmovkou. Samozrejme zamlčal, že bol členom komunistickej strany, a teda, ako zistil denník SME, musel podpísať prihlášku, kde bolo explicitne uvedené, že je s náboženstvom vysporiadaný a je ateistom. Neskôr sa Fico obhajoval, že nikdy nepovedal, že je veriaci, ale iba to, že pochádza z takej rodiny. Dokonca pridal vetu, že on so všetkým, čo cirkev presadzuje nesúhlasí (interrupcie) a nepáči sa mu, keď sa cirkev mieša do politiky (presne podľa prieskumov ktoré sa nepozdávajú väčšine verejnosti). Už vtedy hovorili mnohí marketingoví experti, že to premiér - kandidát robí zámerne, aby oslovil kresťanov vo voľbách. Niektorí už dnes zase konštatujú, že sa mu to úspešne darí - veď to vraj dokazuje i prieskum agentúry Median.

Ďalším z kandidátov, ktorý bude musieť loviť v rôznych vodách je kandidát Ľudovej platformy Pavol Hrušovský. Dlhoročný vrcholný predstaviteľ KDH poskytol rozhovor jednému týždenníku, ktorý bol prezentovaný na titulnej strane, kde stálo „Som tu aj pre liberálov“. V rozhovore ste sa samozrejme konkrétne dôvody, prečo by tomu malo byť tak, nedočítali, zato v ten deň usporiadali jeho kolegovia v parlamente tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že začínajú rozhovory o podpore ústavného zákona o ochrane a podpore manželstva, ktoré chce ústavne definovať manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy. To, že rokovania a hlasovanie budú prebiehať v parlamente práve počas prebiehajúcej kampane pred prezidentskými voľbami, je určite len „náhoda“.

Kandidátom by určite prospelo, keby sa vyhli lacným pózam a zostali sami sebou. Inak sa nedá ubrániť dojmu, že ich politika je v skutočnosti vyprázdnená škrupina, v ktorej neexistuje žiaden svetonázor a ani žiadne hodnoty. Škrupina, ktorú dostanú marketingoví experti a namaľujú nám ju ako známe čokoládové vajíčko tak, aby v ňom každý našiel to svoje prekvapenie. Politický marketing bez obsahu tak vo výsledku pôsobí ako lož - metóda získavania voličov. Popri tom zmätku, ktorý nám tu kandidáti vyrobili, nám nezabudnú vždy pripomenúť, ako sú pevne zásadoví a akým hodnotám veria. Róbert Fico preto bude vždy sociálny demokrat a Pavol Hrušovský jasne ukotvený kresťanský demokrat.

Marketing bez obsahu sa rozmáha. Neprirodzene pôsobiace presne naplánované vety budú však čoraz viac nápadné. Ako napr. táto odpoveď prezidentského kandidáta Andreja Kisku v rozhovore pre rovnaký týždenník, kde bol len nedávno na titulke Pavol Hrušovský: „Vyrastal som v kresťanskej rodine. No keďže moji rodičia boli učitelia a prišli by o prácu, tak som nesmel chodiťdo kostola. Prvé sväté prijímanie babka zorganizovala tak, že farár prišiel k nám domov a spravil omšu u nás. No rodičia so mnou nediskutovali o Bohu. Rozprávala sa o tom so mnou len babka. Keď som sa dostal do veku 15 -16 rokov, tak babka mi prirodzene nevedela daťodpovede na tie ťažkéotázky, a tak sa časom zo mňa stal ateista. Ažneskôr, vo veku 25 - 27 rokov som sa vrátil k otázkam o zmysle života. V jednom obdobíma zaujalo židovstvo, potom som študoval buddhizmus, aby som sa napokon zase len vrátil k Biblii a dospel k záveru, že je tu Boh, od ktorého sa všetko odvíja. Biblia je jedna zo základných kníh na mojom stole.“

Nejde o to spochybňovať vieru Andreja Kisku, nech je akákoľvek, ale, žiaľ, táto odpoveď pôsobí ako z marketingovej príručky. Pán Kiska sa snaží osloviť v jednej odpovedi kresťanov, ateistov, židov, dokonca budhistov, až napokon sa vráti, vo väčšinovo katolíckej spoločnosti, k Biblii na stolíku. Dokonca tým výrokom oslovil väčšinu spoločnosti, ktorá, hoci bola kresťanská, musela sa podvoliť komunistickému režimu, ak teda niekto chcel budovať kariéru, koniec koncov ako sám Robert Fico.

Onedlho budeme svedkami priamych televíznych duelov prezidentských kandidátov, a tak im odporúčajme, aby si pred tým, než otvoria ústa, v duchu položili otázku: „Kto som?” a zanechali bezobsažný marketing pred dverami.