Kto žije v Bratislave, nech sa prihlási!
Bratislava, hlavné mesto Slovenska za ostatných pár rokov už niekoľkokrát riešila problematiku počtu obyvateľov či už z pohľadu trvalo bývajúcich alebo tých, ktorí v nej žijú bez trvalého pobytu. Pri uvádzaní jednotlivých číselných počtov sa však akosi pozabudlo a aj naďalej pozabúda, že najskôr sa musí zadefinovať niekoľko skutočností, aby sme vedeli o kom ideme rozprávať - čo a koho chceme skúmať či prípadne prihlasovať. Bez toho spájame nespojiteľné a porovnávame neporovnateľné!

Klebetíme o 23 miliónoch pre Bratislavu

       Za posledných niekoľko rokov sa v spojitosti s Bratislavou rieši zaujímavý úkaz a to, koľko má vlastne obyvateľov. Táto otázka je v súčasnosti aktuálna aj v súvislosti so začiatkom kampane "Kto žije v Bratislave, nech sa prihlási!"

       Samozrejme, ako prvý zdroj týchto údajov každému napadne Štatistický úrad SR, ktorý každoročne poskytuje dáta o trvalo bývajúcich obyvateľoch Bratislavy, resp. jej jednotlivých mestských častí. Tieto dáta sa odvíjajú od výsledkov jednotlivých sčítaní obyvateľov (cenzu). V podmienkach SR je v období medzi dvoma sčítaniami zaužívaný proces každoročného bilancovania pohybu obyvateľstva na základe pripočítania narodených a prisťahovaných a odpočítania zomretých a odsťahovaných.

       K týmto dátam sú dostupné aj informácie o vekovej či pohlavnej štruktúre, rodinnom stave, štátnej príslušnosti či národnosti. Zároveň však každých 10 rokov je z cenzu dostupných aj viacero iných údajov ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie, ekonomická aktivita, materinský jazyk, náboženská príslušnosť či prvé bydlisko. V rámci posledného cenzu sa zisťovali aj dva špecifické druhy pobytov obvyklé bydlisko a miesto sčítania, ktoré tiež vedia poskytnúť dáta o počte obyvateľov a ich štruktúrach.

No sú aj iné (administratívne) zdroje, ktoré by mohli zodpovedať túto otázku ako napr.:

  • register fyzických osôb (základný informačný systém verejnej správy, v ktorom sú uvedení všetci obyvatelia SR, no aj cudzinci, vrátane tých, ktorí prišli do styku s verejnou správou; zmeny v rámci registra prebiehajú len na základe úradne doložených potvrdení);
  • centrálny register poistencov (zdravotne poistené osoby, za ktoré je platené poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne);
  • či evidencia obcí (zvyčajne si vedie obec o svojich obyvateľoch).

       Osobitným a zaujímavým zdrojom odpovede sú informácie z tzv. „big dát“, presnejšie napr. zo SIM kariet umiestnených v mobilných telefónoch, ktoré „nocujú“ v hlavnom meste. V minulom roku takúto informáciu zverejnila súkromná firma, kde zdrojom ich zverejneného počtu obyvateľov bola anonymizovaná vzorka viac ako 2,7 mil. Slovákov a Sloveniek, u ktorých bol sledovaný ich pohyb (na základe pohybu ich SIM kariet v mobilnom telefóne). Toto sledovanie pohybu SIM karty obyvateľa umožnilo autorom rozlíšiť počty SIM kariet, ktoré sa počas noci nachádzali (pravidelnejšie) na území hlavného mesta.

       Tu by sme len upozornili, že nie je voľne dostupný popis metodiky (aspoň sme ju neobjavili), akým spôsobom boli eliminované prípady, kedy jedna osoba vlastní viac mobilných telefónov alebo má v 1 mobile viac SIM kariet rovnakého alebo rozličných operátorov. Bolo však uvedené, že zo súboru boli vynechané firemné SIM karty. Podobne nebolo v rámci zverejnenej informácie uvedené, na základe akej metódy dopočítali chýbajúce informácie o zvyšných Slovákoch (napr. bez SIM karty). No autori v svojom článku uviedli, že pohyb SIM kariet im umožňuje rozlíšiť počty ľudí (www.marketlocator.sk).

Miešanie jabĺk s hruškami sa v prípade rozprávania o počte obyvateľov nášho hlavného mesta stávalo akosi príliš často. Lebo z tohto, čo sme napísali vyššie vidíme, že nie je to to isté a preto aj porovnávať tieto odlišné skupiny bez popísania metodiky dát by asi nemalo zmysel.

No niektorí ľudia to robia, či už nevedomky alebo zámerne, opakovane!

Preto, ak chceme vedieť koľko obyvateľov má naša metropola, je potrebné presne špecifikovať, či máme záujem napríklad o:

  • počet obyvateľov, ktorí tu majú trvalý pobyt, miesto sčítania alebo obvyklé bydlisko;
  • počet obyvateľov, ktorých má vo svojej evidencii (kronike) zapísaná obec alebo či si platia zdravotné poistenie;
  • alebo počet SIM kariet týchto obyvateľov.

Ak by sme sa na základ pozreli cez prizmu čísiel, tak k 21.05.2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania mala Bratislava podľa cenzových dát:

  • 411 228 obyvateľov s trvalým (registrovaným) pobytom,
  • 417 458 obyvateľov s obvyklým bydliskom (miesto, kde obyvateľ trávi odpočinok),
  • 409 763 obyvateľov, ktorí sa tam sčítali,
  • a v nej „prespalo“ 666 264 SIM kariet (k 22.5.2017, teda asi o 6 rokov neskôr).

(Dáta o počte osôb zapísaných v registri fyzických osôb, platiacich zdravotné poistenie, či uvedených v evidencii obcí nie sú voľne k dispozícii).

       Základná naša otázka v tomto prípade bude, koľko obyvateľov je potenciálne takých, že žijú v našom hlavnom meste a teda by mohli zareagovať na výzvu hlavného mesta.

       Ako sme už vyššie uviedli, tak v roku 2011 sa sčítalo 411 228 obyvateľov, ktorí mali trvalý pobyt v niektorej z mestských častí Bratislavy. No nás zaujíma nielen počet trvalo bývajúcich obyvateľov, ale aj tých, ktorí by mohli svojim prihlásením do Bratislavy navýšiť rozpočet mesta. Preto k počtu obyvateľov na trvalom pobyte pripočítame aj obyvateľov:

  • ktorí majú v Bratislave miesto školy, vysokej školy alebo univerzity a zároveň nemajú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji alebo v okrese, ktorý susedí s Bratislavským krajom;
  • a ktorí majú v Bratislave miesto pracoviska a zároveň nemajú trvalý pobyt v Bratislavskom kraji alebo v okrese, ktorý susedí s Bratislavským krajom.

Obrázok č. 1: Porovnávanie hrušiek, jabĺk a aj malín :)

Klebetíme o 23 miliónoch pre Bratislavu

Zdroj: SODB 2011, Market Locator a vlastné spracovanie autorov

       Takýchto ľudí je viac ako 77 000 a tak odhadujeme, že by na základe cenzových dát v Bratislave mohlo žiť viac ako 488 tisíc obyvateľov, čo je o 15,7 % viac ľudí ako je prihlásených na trvalý pobyt.

       Do rozpočtu mesta Bratislavy by pri sume 300 € za obyvateľa na rok pribudlo viac ako 23 miliónov Eur, ak by sa všetci títo obyvatelia prihlásili na trvalý pobyt. A teda by hlavné mesto za nich dostávalo do rozpočtu podielové dane (dane z príjmu fyzických osôb).

       No skúsme sa pozrieť aj z opačnej strany a odčítať tých ľudí, čo majú v Bratislave trvalý pobyt, no pracujú alebo denne študujú vo vzdialenejších okresoch od Bratislavy. Takýchto je viac ako 9 000 ľudí a teda Bratislava by mohla ich odhlásením z trvalého pobytu každoročne prísť o najmenej 2,7 milióna Eur.

Zdrojom dát boli údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, ktoré sú dostupné na web stránke Štatistického úradu SR.

Viac podobných článkov alebo informácií o autoroch je dostupných na www.klebedata.sk. Pekné hranie s dátami prajeme

                                                      Pavol Škápik, Viktor Robert Bederka