Veľa z nás hľadá spôsob ako ušetriť zarobené peniaze. Keď sa nám to podarí, potom hľadáme spôsoby ako ušetrené peniaze čo najlepšie zhodnotiť. V súčasnosti už existuje veľa spôsobov ako môžeme zhodnotiť ušetrené peniaze. Od termínovaných vkladov v bankách, cez podielové fondy až po priame investovanie na burze. Každá z investícii prináša istý stupeň rizika. A práve rozumný investor hľadá čo najvhodnejší pomer medzi rizikom a výnosom. Je to samozrejmé. Čo by ste ale povedali na investíciu, ktorá by Vám prinášala stabilne niekoľko desiatok percent ročne a to pri veľmi nízkom riziku?

Žeby zasa nejaké BMG? Nie.

O čo sa teda jedná?

Pred časom sa mi dostali zo ŠÚ SR zaujímavé tabuľky zobrazujúce stav miezd podľa dosiahnutého stupňa vzdelania a profesijného zaradenia. Keď sa pozrieme na tabuľky, zistíme niekoľko zaujímavostí. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa (s titulom Ing., Mgr. apod.) majú v priemere o 58% vyšší príjem, a naopak ľudia s dosiahnutým len základným vzdelaním majú v priemere príjem o 29% nižší oproti priemeru v SR. Zaujímavé je tiež to, že pokiaľ dosiahnete najvyššie vzdelanie vysokoškolské - 3. stupňa (CSc., PhD. apod.) môže byť Váš príjem nižší, približne o 21% oproti tým, ktorí získali „nižší titul" - vysokoškolský 2. stupňa. Aspoň tak hovorí štatistická tabuľka.

Štruktúra priemernej čistej mesačnej mzdy v roku 2004 podľa stupňa vzdelania  (zdroj: ŠÚ SR)  

Dosiahnuté najvyššie vzdelanie

Priemerná čistá mesačná mzda

Percentuálny rozdiel oproti priemernej mzde v SR

SR

13 361,-Sk

0%

Neuvedené vzdelanie

12 148,-Sk

-9%

Základné

9 446,-Sk

-29%

Učňovské

10 853,-Sk

-19%

Stredné (bez maturity)

10 458,-Sk

-22%

Učňovské s maturitou

12 694,-Sk

-5%

Úplné stredné všeobecné

12 925,-Sk

-3%

Úplné stredné odborné

13 283,-Sk

-1%

Vyššie odborné

14 317,-Sk

7%

Vysokoškolské - 1. stupeň

17 086,-Sk

28%

Vysokoškolské - 2. stupeň

21 061,-Sk

58%

Vysokoškolské - 3. stupeň

18 314,-Sk

37%

Taktiež nie je dôležité len získať vzdelanie, ale si nájsť i vhodné zamestnanie. O tom práve hovorí druhá tabuľka.

Z nej je úplne jasne vidieť, že najviac zarábajú manažéri a politici - majú o 127% vyšší príjem, za nimi sú vedeckí a odborní duševní zamestnanci - o 25%, a technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci - o 9% vyšší príjem oproti priemeru v SR. Naopak najmenší príjem majú pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. Tí majú príjem v priemere o 41% nižší ako je priemer v SR.

Štruktúra priemernej čistej mesačnej mzdy v roku 2004 podľa hlavných tried zamestnaní  (zdroj: ŠÚ SR)

Zamestnanie

Priemerná čistá mesačná mzda

Percentuálny rozdiel oproti priemernej čistej mzde v SR

SR

13 361,-Sk

0%

Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci

30 386,-Sk

127%

Vedeckí a odborní duševní zamestnanci

16 629,-Sk

25%

Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci

14 591,-Sk

9%

Nižší administratívni zamestnanci (úradníci)

11 392,-Sk

-15%

Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode

8 970,-Sk

-33%

Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve

9 554,-Sk

-29%

Remeselní a kvalifikovaní robotníci v príbuzných odboroch

12 254,-Sk

-8%

Obsluha strojov a zariadení

12 271,-Sk

-8%

Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci

7 894,-Sk

-41%

Záver...

Pokiaľ počítame s tým, že vysokoškolsky vzdelaný človek s veľkou pravdepodobnosťou bude vykonávať zamestnanie skôr duševnej povahy, možno s určitosťou povedať, že investícia do vzdelania sa naozaj oplatí. Minimálne to dokazujú štatistiky. I keď zohľadníme riziko toho, že ako zamestnanec môžem byť prepustený. Stačí si položiť otázku: kedy budem mať väčšiu šancu získať „lepšie zamestnanie", keď budem  alebo nebudem mať vyššie vzdelanie?

Na porovnanie: ročný príjem domácností v USA podľa stupňa vzdelania (zdroj: www.nefe.org)  

Upozornenie: (doplnené)

Rozhodnutie o vhodnosti resp. nevhodnosti zvýšenia si úrovne štúdia môžu ovplyvniť i náklady na štúdium, prípadne iné ďalšie činitele.