Tohto roku sa s príchodom voľného pokračovania filmu Wall street vrátil okrem Gordona Gekka aj jeho legendárny výrok „Greed is good“. V našich končinách tento výrok síce nespôsobil taký ošiaľ ako za veľkou mlákou, ale koniec koncov ani nebolo treba. O príklady chamtivosti v našich končinách nie je núdza a vystačíme si aj bez nežiaducich vplyvov "kapitalistickej kultúry".
Ale mne to ešte vyjde ... Píše sa koniec minulého tisícročia a na našej rodnej hrude je hneď niekoľko subjektov, ktoré ponúkajú 30 a viac percentné zhodnotenie peňazí. Myslím, že keby bol Gekko o tejto investičnej príležitosti vedel, bledol by možno hanbou... Nuž ale poďme späť k faktom. Nieto pochýb, že každý, kto absolvoval aspoň jeden semester ekonómie, musel vedieť, že 30% p.a. nemá so sporením nič spoločné a že subjektu bez dohľadu akéhokoľvek regulátora nemožno bezpečne zveriť svoje peniaze. Ako to už chodí, mnohí si povedali, že im to ešte vyjde. A tak viac ako 800 000 zmlúv s najznámejšou nebankovkou nahromadilo viac ako 63 miliárd slovenských korún. Kým sa ruleta točila, každý dúfal, že padne práve jeho číslo ... Nuž darmo, greed is good – verzia I.
Tento neveselý príbeh má však aj rovnako temný epitaf. Keď sa totiž obzrieme späť, na tejto chamtivosti prerobili v konečnom dôsledku (takmer) všetci zúčastnení. Z vkladateľov, väčšina neuvidela ani vloženú istinu, tobôž nie sľubované úroky. Štát z točiacich sa peňazí v posledných rokoch existencie nebankoviek nevidel takmer žiadne dane (nebankovky boli v hlbokej strate). Keby boli peniaze v bankách, mohol byť rozpočet plnší o stovky miliónov korún. A spoza mreží väzby si zrejme neužije podstatu týchto peňazí ani hlavný aktér. Smutné resumé, ak zoberieme do úvahy, že na vyeskalovaní tejto situácie sa podieľali relatívne štandardné trhové mechanizmy a (na oko nevinná) ľudská snaha sebecky vybrať si najlepšiu ponuku.
Poďme však fast forward k druhej verzii našej Slovenskej chamtivosti. Píše sa rok 2010 a ceny poistného v povinnom zmluvnom poistení (PZP) klesajú vytrvale už 5ty rok za sebou. Za posledné roky priemerné poistné klesá tempom -10% za rok. Na prvý pohľad nevinná snaha klientov získať najlepšiu cenu v trhovom prostredí konkurencie. Ale je tomu skutočne tak ? Skúsme kupecké počty:
Rodina zo Zvolena sa rozhodne kúpiť si nové auto. Nech nedráždime závistlivých susedov, bude je to Fábia (1.2 TSI, 77 kW, hmotnosť 1585 kg) , na ktorú 35 ročný otec rodiny rozbije prasiatko a z rodinného rozpočtu zaplatí 12000 Eur. Zabrowsuje na internetový portál, kde si môže nechať vypočítať poistné na PZP. Zadá svoje parametre a dozvie sa, že ponuky na PZP pre jeho auto od rôznych poisťovní začínajú na cene 83 Eur. Do 100 Eur sa rodine zobrazia 3 ponuky a tak si pohodlne môžu vybrať niektorú z nich. Keďže v rodinnom rozpočte (po náhlom úmrtí šporovlivého prasiatka) nezostalo veľa peňazí, vyberú si najlacnejšiu ponuku a poistia sa. A v čom je teda problém ... ?
Podľa nehodových tabuliek vodiči spôsobia dopravnú nehodu s pravdepodobnosťou približne 6%. Zjednodušene možno povedať, že z povinného zmluvného poistenia sa hradia škody na majetku a zdraví účastníkov nehody, ktorí boli v nehode nevinne. Pozrieme sa teda, čo sa stane ak na klzkej vozovke počas zimy nové rodinné auto dostane šmyk a zrazí sa s podobne hodnotným autom v protismere. Nehoda (na šťastie) nebola vážna a oproti idúce auto je poškodené len čiastočne, poisťovňa má plniť 15% hodnoty auta. Škodu, ktorú priemerný klient teda minimálne spôsobí, je 6% x 15% x 12 000 EUR = 108 Eur. (už ani nebudem pripomínať, že pri vážnejšej nehode, škodách na zdraví, započítaní provízie pre sprostredkovateľa poistenia a 8% príspevku pre MV SR sa náklady vyšplhajú podstatne vyššie). Skutočnosť je teda ešte o pár odtieňov tmavšia.
Nami modelovaný (priemerný) klient zaplatí menej ako 100 Eur a spôsobí škodu v priemere minimálne 108. Každý, kto mal aspoň jeden semester ekonómie, si je vedomý, že takto to fungovať nemôže. (pardón, to už tu bolo pri nebankovkách...). PZP poistenie je preto už niekoľko rokov v červených číslach. Je verejným tajomstvom, že priemerná profitabilita sa na trhu PZP sa pohybuje na úrovni -15% až -25%. Poisťovne teda nezarobia nič.
Keďže produkt je neprofitabilný, nepríde si na svoje ani štátna pokladňa. Z celého objemu vyzbieraného poistného za PZP (v roku 2009 to bolo 285 mil. EUR) sa dane nezaplatia. Pritom ak by produkt bol profitabilný aspoň na 10%, mohol si krízou skúšaný rozpočet polepšiť aspoň o 5 mil EUR. Dokonca aj 8% príspevok z poistného, ktorý má MV SR garantované zákonom sa z roka na rok zmenšuje (kvôli klesajúcemu poistnému). Nakoniec tu zostáva teda klient poistenia, že by aspoň on(a) na tom zarobil ?
Ak odtrhnete muche krídla asi nepoletí. V situácii, keď PZP produkt ako celok je neprofitabilný, objavujú sa na trhu prípady, keď niektoré poisťovne sprísnili optiku na vyhodnocovanie poistných udalostí, prípadne sa rozhodli sporné prípady neplniť vôbec. V oboch prípadoch si to odnáša nevinný účastník poistnej udalosti, ktorému sa z PZP mala škoda uhradiť. Väčší komfort a lepšiu službu teda klienti z tohto trendu PZP zjavne nemajú. Napriek tomu majitelia áut prichádzajú každoročne do poisťovne a žiadajú zľavu z poistného. Inak sa “rozkukajú“ po konkurenčných ponukách iných poisťovní. A veruže to aj robia ....
Každoročne zmení pisťovňu 13% klientov, minimálne raz toľko zostane u svojej s tým, že ju dotlačí k zníženiu ceny. Podľa prieskumu sú ochotní klienti PZP zmeniť poisťovňu už pri cenovom rozdiele 5 Eur. Ak zoberieme do úvahy, že 95% klientov stále uzatvára poistnú zmluvu osobne, keď chce zmeniť poisťovňu, obíde pobočky jednotlivých poisťovní, prípadne navštívi poistného makléra. Pri zmene poisťovne treba dať výpoveď aktuálnej poisťovni a podpísať zmluvu s novou. To sa dá ťažko (aj s cestou) stihnúť za menej ako 1 hodinu. Keďže priemerná hodinová mzda na Slovensku je okolo 4,30 Eur, v najlepšom prípade na tom klient neprerobil. Nuž darmo, greed is good – verzia II. (ok, istú úlohu tu zohrávajú aj poisťovne, ktoré sú ochotné cenovému tlaku klientov podľahnúť. Avšak základným pravidlom trhu je, že kde je dopyt, určite vznikne ponuka. Tento dopyt poľahky obslúžia noví hráči vstupom na trh. Čo sa aj stalo za posledné tri roky ...)
Tisne sa mi teda otázka: Kto vlastne zarába na idylke klesajúcej ceny PZP ?
Je symbolické, že v oboch prípadoch sa túžba mať najlepšiu ponuku snúbila s legitímnym trhovým mechanizmom ako ju klientovi predostrieť. V oboch prípadoch však toto spojenectvo prerástlo v chamtivosť (určitej skupiny ľudí). V oboch prípadoch necháva všetkých zúčastnených bez zisku. Azda najkomickejšie je, že chamtivosť porazila aj gravitáciu. Funguje rovnako dobre smerom nahor ako nadol. Zostáva teda v mene všetkých tých nevinných účastníkov dopravných nehôd veriť, že sa nezopakuje scenár, keď agóniu nebankoviek ukončil ich postupný krach.