Napriek súčasným mrazom bol december na Slovensku o takmer tri stupne teplejší ako je dlhodobý priemer. Celý rok 2014 v porovnaní s priemerom za roky 1961-2010 bol v Bratislave teplejší o zhruba 2,3 stupňa. Uplynulý rok sa preto minimálne v Európe zaradí ako najteplejší od šestnásteho storočia. Rekord bude pravdepodobne prekonaný aj celosvetovo, čo môže vyvrátiť trvácnosť náznakov o spomalení otepľovania planéty v ostatných rokoch.

Graf: Priemerná mesačná teplota v Bratislave (stupne Celzia)

Graf týždňa: 2014 najteplejším rokom v histórii meraní

Prameň: Slovenský hydrometeorologický ústav

Ide totiž aj o to, ako otepľovanie meriame. Nie vždy sa tento proces musí nevyhnutne prejaviť v teplote vzduchu - veľa tepla zadržiavaného atmosferickým skleníkovým efektom sa totiž ukladá do tepelne oveľa viac kapacitných oceánov.

O tom, že za otepľovaním stojí aktivita človeka je už len veľmi málo pochýb: 97 zo 100 klimatológov tento kauzálny vzťah považuje za fakt. Fakt, ktorý bude mať v najbližších desaťročiach citeľné náklady. Dôsledky zahŕňajú najmä výdavky na sanáciu čoraz častejších katastrof počasia, zvyšovanie hladiny morí, či vysušovanie ornej pôdy a nedostatok vody v niektorých regiónoch sveta.

Cieľom OSN je, aby priemerná svetová teplota do konca tohto storočia nevystúpila o viac ako dva stupne nad jej priemer pred priemyselnou revolúciou. Koncom roka 2015 sa bude konať konferencia v Paríži, kde by sa k záväzkom na obmedzovanie emisií skleníkových plynov mali zaviazať okrem Európskej únie aj Spojené štáty a Čína.

Graf: Priemerná ročná teplota v Európe (odchýľka od priemeru 1981-2010)

Graf týždňa: 2014 najteplejším rokom v histórii meraní

Prameň: Climate Central/KNMI