Výročí ako to dnešné nie je v slovenskom športe veľa. Presne pred 35 rokmi sa reprezentácia Československa stala majstrom Európy vo futbale.

V belehradskom finále zdolala svetových šampiónov z Nemeckej spolkovej republiky. Víťazstvo bolo nečakané, zato štýlové – jedinečná rozhodujúca penalta Antonína Panenku si navždy vydobyla miesto vo futbalových učebniciach. Štýlové bolo aj zahlásenie komentátora Karola Poláka, ktorý je nevedno prečo považovaný za legendu domácej športovej žurnalistiky. Po víťazstve Sovietov na premiérovom Eure v roku 1960 to bolo len druhýkrát (a doteraz posledný), kedy európsky titul vyhral tím z niekdajšieho socialistického bloku.

Pre tú časť bývalého Československa, ktorá sa nachádzala na východ od rieky Moravy, malo víťazstvo špeciálnu príchuť. Na rozdiel od predchádzajúcich reprezentačných generácií, kedy futbalu dominovali Česi, v roku 1976 tvorili slovenskí rodáci drvivú väčšinu národného tímu. Na dvadsaťčlennej súpiske boli pätnásti Slováci. Vo finále nastúpili deviati (ôsmi v základe, jeden ako striedajúci hráč). Mimochodom, šiesti z nich hrali za Slovan. Podobná konštelácia sa už v československej reprezentácii nikdy nezopakovala.

A ani podobne prenikavý úspech. O štyri roky neskôr ešte mierne vynovená zostava získala bronz. Na ďalšie majstrovstvá Európy však postúpila až samostatná česká reprezentácia v roku 1996. Dvadsaťročné jubileum zvládli Česi takmer dokonale, vo finálovej repríze proti Nemcom však podľahli v predĺžení. V roku 2004 pridali k striebru aj bronzovú medailu. Slovenský futbal sa medzitým motal v suteréne, prvý postup na veľký turnaj prišiel až vlani. Tento rok sa bude o úspechu solídne rozohranej kvalifikácie rozhodovať na jeseň. V hre je postup na budúcoročné Euro v Ukrajine a Poľsku, kde to ani slovenskí fanúšikovia nebudú mať ďaleko.

Už postup sa v našich podmienkach považuje za úspech. To je možno ten rozdiel medzi nami a Čechmi. Ich reprezentácia do 21 rokov hrá práve teraz na európskom šampionáte svojej vekovej kategórie. Kvalifikáciu zvládli s prehľadom a pri odchode na turnaj od začiatku smelo hovorili o titule. V mužstve pritom nemajú žiadne veľké hviezdy, no sebavedomie podporené výsledkami z minulosti im vynieslo (zatiaľ) už postup do semifinále. V rozhodujúcom zápase s Anglickom vyhrali gólmi v 89. a 90. minúte.

Slovenská „dvadsaťjednotka“ hrala na záverečnom turnaji zatiaľ len raz, v roku 2000. V domácom prostredí skončila štvrtá.  Ani na spomínanom šampionáte Slovensko nehrá. Zato trebárs Švajčiarsko, Dánsko či Bielorusko áno. Dokonca aj Island. Takže úzka hráčska základňa zrejme nebude najväčší problém slovenského futbalu.