Premiér Robert Fico si nedávno pochvaľoval krok prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa ako „vzor demokracie“ rozhodol ignorovať konzervatívnu stanicu Fox News.

Barack Obama to s médiami „umí“. Jeho tím sa takmer siedmim miliónom podporovateľov prihovára cez Facebook a americký prezident predáva svoj videošarm pravidelne na svojom webe alebo v sledovaných TV programoch.

Jeho šikovnosť pri komunikácii s médiami má však pravdepodobne aj iné taje. V prvej polovici októbra som strávil týždeň v Denveri, kde som náhodou stretol novinára jednej z veľkých tlačových agentúr, s ktorým došla reč aj na amerického prezidenta.

Zručnosť práce s médiami podľa neho nespočívala (iba) na schopnosti odpovedať na novinárske otázky. Novinár z agentúry tvrdil, že Obama, respektíve jeho tím na tlačovkách dávajú možnosť pýtať sa prevažne vybraným novinárom – podľa zásahu média, pre ktoré píšu (menší sa dostanú na rad podľa určitého rotačného princípu), ale aj podľa miery pozitívnej naklonenosti a vhodnosti otázky. V minulosti mal jeden zo žurnalistov dostať priestor pre otázku po tom, čo ju vopred sformuloval s pomocou tlačového oddelenia amerického prezidenta.

Je pravda, že spravodajstvo na Fox News je často iba „spravodajstvo“ s jasnou agendou (aj keď je tiež pravda, že občas oprávnene kritizuje kroky garnitúry, ktoré si ostatné médiá nevšímajú) a komentátori typu Glenn Beck namiesto komentovania robia obyčajnú politickú propagandu. Môže však verejná osoba v krajine, ktorej tak záleží na slobode slova, ignorovať silné médium? Podľa mňa nie.

Podobný prípad sme mali v prvej polovici tohto desaťročia aj na Slovensku – za čias Ruskovej Markízy sa televíziu rozhodli ignorovať politici KDH. Svoj postoj si rozmysleli po tom, čo sa v roku 2005 zmenili v televízii vlastnícke pomery. Zhodou okolností to bol tiež rok pred parlamentnými voľbami. Obama má výhodu, že pre prehodnotenie svojich vzťahov s Fox News má ešte času dosť.