Neraz som sa stretol s akýmsi zovšeobecneným tvrdením, že slovenskí vysokoškoláci, po ťažko „oddretom“ titule, ktorý im bol na dve veci, idú robiť do zahraničia bežný hotelový staff, upratovať, robiť podradné práce, za ktoré dostanú kráľovsky zaplatené. Ako keby ten štart v odbornej sfére ani nebol možný, resp. výrazne obmedzený. Pritom vzdelanosť a kvalita vzdelania u našich vysokoškolákov kontinuálne a najmä v  posledných rokoch stúpa, zlepšujú sa jazykové schopnosti, rozširujú sa možnosti štúdia priamo v cudzom jazyku.... Na druhej strane, ak sa niekto uplatní v zahraničí, píše sa o tom ako o extra úspechu, takmer ako o senzácii. Senzáciou je v tomto prípade to, že to dosiahol nie vďaka nastavenému systému, ale napriek nemu. Chyba je v tom, že ono to nemá byť vôbec senzáciou, ale prirodzeným pokračovaním dosiahnutého vzdelania v európskom priestore pre každého študenta, ktorý čo i len trošičku chce.

Sme súčasťou Európskej únie a teda aj spoločného vzdelávacieho priestoru a napríklad od roku 2012 máme na dokumentoch Europassu - dodatku k vysvedčeniu a diplomu, uvedenú aj úroveň Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), ktorý spája národné kvalifikačné systémy. Čo však u nás nie je zosúladené a nutne volá po inovácii, je niekoľko oblastí, ktoré by vysokoškolákom výrazne pomohli naskočiť na rozbehnutý zahraničný kariérny vlak v oblasti, ktorej venovali pár rokov svojho života. Jednou zo základných je oblasť implementácie systémov zabezpečovania kvality vzdelávania, založených na medzinárodne porovnateľných princípoch. Čo sa týka samotnej akreditácie, dôležitý je opis získanej kvalifikácie a pracovnej záťaže študenta, vyjadrený v kreditoch. Dosiahnutá úroveň vzdelania musí odpovedať kvalifikačným rámcom, tzv. Dublinským deskriptorom: stupeň vzdelania, edukačné výstupy, kompetencie. Práve tieto sú súčasťou spomínaného Európskeho kvalifikačného rámca, kde sa výsledky vzdelávania formulujú v závislosti od jednotlivých úrovní EQF.

Úroveň EQF je dôležitým referenčným údajom pri uplatnení sa človeka na európskom trhu práce. Čo je dôležité, umožňuje vzájomné porovnávanie reálnych kvalifikácií v európskych krajinách. Význam spoločných a dvojitých diplomov v Európe rastie. A tu je preto oblasťou najviac volajúcou po systémovej zmene akreditácia, resp. jej medzinárodný rozmer.

U nás je akreditačná komisia poradným orgánom vlády a príslušného ministerstva. Už v roku 2009 Rada EÚ publikovala Správu o pokroku kvality v oblasti vysokoškolského vzdelávania, s cieľom formovať spoločný európsky vzdelávací a výskumný priestor. Ide o začiatok cesty budovania kompatibilného vysokoškolského priestoru na vyššej, než národnej úrovni. Preto by sa práve oblasť akreditácií mala výrazne zmeniť. Novým prvkom by mala byť možnosť profesijným zamestnávateľským združeniam a organizáciám vstúpiť do hodnotiaceho procesu a podieľať sa na tvorbe techník a kritérií, byť priamo účastníkom hodnotenia, aby bola zabezpečená spätná väzba medzi podnikateľskou sférou a vysokými školami. V odporúčaní Rady EU sa členské štáty vyzývali, aby umožnili inštitúciám vysokoškolského vzdelávania uchádzať sa o akreditáciu svojich študijných programov od registrovaných a certifikovaných akreditačných komisií a agentúr s medzinárodným pôsobením. Tie v súčasnosti pôsobia v rôznych formách a kompetenciách takmer vo všetkých štátoch EU. Pozitívnym príkladom sú napr. severské ekonomiky alebo Európske konzorcium pre akreditáciu. Toto konzorcium aktívne presadzuje vzájomné uznávanie akreditačných rozhodnutí medzi svojimi členmi. Ekonomické fakulty napr. získali akreditáciu od nemeckej agentúry ACQUIN, technické fakulty zas od francúzskej Commision du Titre d´Ingénieur.

Možnosť, že by si vysoké školy a univerzity mohli vyberať spomedzi registrovaných a certifikovaných akreditačných komisií, ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Rady EU, znamená prenosnosť vnútroštátnej akreditácie v rámci celého európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, rozvoj medzinárodných akreditácií a ich vzájomné uznávanie. Toto všetko je možné uskutočniť, ak bude splnených súčasne niekoľko legislatívnych a technických podmienok:

  • Vysoké školy a univerzity budú disponovať dostatočnou autonómiou,
  • akreditačné agentúry budú pôsobiť medzinárodne v spoločnom európskom vzdelávacom a výskumnom priestore,
  • vláda a národná akreditačná komisia alebo agentúra bude uznávať závery, hodnotenie a priznané práva.

Na Slovensku máme kvalitné univerzity, výborných študentov, špičkových vedcov, nové programové obdobie a operačný program Ľudské zdroje, čo znamená aj dostatočné finančné zdroje. Čo nám vlastne teda k nevyhnutným zmenám chýba? Politická motivácia alebo odvaha?