V predchádzajúcom blogu sme sa venovali problémovým bodom spolupráce poradcov a štátu. Dnes sa pozrieme na to, ako efektívne sa darí služby poradcov štátu obstarávať.

V období od 04.04.2012 do 04.04.2015 verejní obstarávatelia zadali 46 zákaziek v celkovej hodnote viac ako 55 miliónov eur na poradenské služby 8 spoločností - Deloitte Advisory s.r.o., Deloitte Audit s.r.o., Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o., Ernst & Young, k.s., KPMG Slovensko spol. s r.o., PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o., PROCTUM CONSULT, s.r.o. a White & Case s.r.o.. V tejto časti sa zameriame na kvalitu týchto obstarávaní, pričom ju budeme posudzovať na základe troch kritérií prevzatých zo štúdie Transparency International Slovensko z roku 2012 - 1) súťaživosť (počet ponúk), 2) otvorenosť postupov (typ procedúry) a 3) efektivita (veľkosť úspory).

Zopár poznámok k výberu vzorky. Ministerstvo vnútra v roku 2014 uskutočnilo centrálne verejné obstarávanie - konalo aj v prospech iných verejných obstarávateľov - pričom s víťaznými spoločnosťami PROCTUM CONSULT, s.r.o., Deloitte Advisory s.r.o., KPMG Slovensko spol. s r.o. a PricewaterhouseCoopers Slovensko, s.r.o. uzavrelo rámcové dohody. Na základe týchto dohôd sa ešte stále uzatvárajú realizačné zmluvy na zákazky (v súlade s výsledkom opätovného otvorenia súťaže), ktorých celková hodnota nemôže prekročiť stanovenú sumu 60 000 000 eur. V našom datasete sme pri výpočte úspor vychádzali z realizačných zmlúv (plnenia).

Súťaživosť. Za celé skúmané obdobie boli priemerne v rámci jedného obstarávania predložené približne 4 ponuky. Dosiahnutá úspora skúmaných tendrov bola na úrovni 8%, pričom medián úspory bol na úrovni 5,4%.

Zaujímavejšie však môže vyznieť fakt, že takmer 22% obstarávaní sa uskutočnilo bez súťaže, pričom išlo o zákazky vo výške vyše 25 miliónov eur (45,85% celkovej sumy skúmaných zákaziek). V daných prípadoch pritom bola dosiahnutá úspora iba na úrovni 0,35%.

Dobrá rada nad zlato? (časť II.)

          Zdroj: tender.sme.sk, prepočty autorov

Otvorenosť postupov. Ked sme sa pozreli na typ procedúr, ukázalo sa, že najviac obstarávaní prebehlo formou verejnej a užšej súťaže (zhodne 21 obstarávaní). To samo o sebe nemusí vyznieť zle. No pri bližšej analýze veľkosti zákaziek sa ukázalo, že takmer 60% z celkového skúmaného objemu prebehlo vo forme užšej súťaže (32 a pol milióna eur).

Efektivita. Priemerná dosiahnutá úspora na úrovni 8% predstavuje relatívne dobrý výsledok. No aj pri tomto kritériu sa objavilo zopár zaujímavostí.

Najnižšia efektivita bola dosiahnutá pri obstarávaniach, ktoré vyhrala spoločnosť Ernst & Young Financial Advisory, s.r.o. (paradoxne súťažila iba v rámci verejných súťaží), pričom získala za zákazky o 8,46% viac ako bola pôvodná odhadovaná suma tendra.  

Čo je však dôležitejšie, až štyria verejní obstarávatelia - menovite Fond národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národný bezpečnostný úrad a Úrad vlády Slovenskej republiky - pri obstarávaní poradenských služieb nedosiahli žiadne úspory, pričom išlo o zákazky v celkovej sume takmer päť a pol milióna eur. Medaila efektivity obstarávania však ide Ministerstvu zdravotníctva, ktoré ukončilo obstarávania o 8,02% drahšie oproti pôvodným predpokladom.  

Len tak bokom. Zo všetkých skúmaných spoločností zaoberajúcich sa poradenstvom získala v danom období najviac – takmer polovicu (46%) - zákaziek KPMG Slovensko. KPMG Slovensko získalo rovnako aj najviac verejných prostriedkov, a to viac ako 17 miliónov eur.  

Dobrá rada nad zlato? (časť II.)

          Zdroj: tender.sme.sk, prepočty autorov

Väčšina obstarávaní sa uskutočnila bez e-aukcie (72%), pričom išlo o zákazky v sume až 32 miliónov eur (58% celkového objemu zákaziek). Paradoxne však obstarávania bez e-aukcie dosiahli v priemere úsporu až 12%, zatiaľ čo pri obstarávaniach s e-aukciami bola dosiahnutá iba 2% úspora.

Vidíme, že skúmané poradenské spoločnosti získali zákazky na základe výsledkov obstarávaní, ktoré dosahovali len nízku kvalitu – nízku efektivitu, nízku súťaživosť, ako aj nízku mieru využívania otvorených postupov. Otázka je, prečo sa tak deje. Vysvetlenie hľadajme niekde medzi slabou schopnosťou štátu takéto kontrakty vyjednávať (a zjednávať), pohodlnosťou - namiesto hľadania efektívnych riešení hodiť problém na konzultantov - a kolíziou záujmov.

 

Dataset je dostupný tu.


Veronika Prachárová je analytička OZ Alfa.