"Myslíme si, že Slováci sú národ hravý, že ich to zaujme." Takto sa k zavedeniu bločkovej lotérie, ktorá má pomôcť zlepšiť daňovú disciplínu a výber daní vyjadril riaditeľ tlačového odboru ministerstva financií Radko Kuruc.
Nejdem sa teraz venovať tomu, prečo je bločková lotéria beznádejne smiešny “projekt“. Keď čítam v tlači podrobnosti o tomto paškvile, neviem či ide o ironickú fikciu alebo realitu, neviem či sa mám smiať, plakať alebo oboje. Som vystrašený z toho, že je možné absurdnosť obludných rozmerov prezentovať so stoickým pokojom a vážnosťou ako recept na potlačenie daňových únikov.
Každopádne, akokoľvek je to ubíjajúce, realita je taká, že máme teraz hneď dve daňové lotérie pod patronátom Ministerstva financií. O tej novej - bločkovej - si prečítate dosť aj inde. Pýchou ministerstva a finančnej správy sú však “úspechy“ v praxi už dobre zabehnutej prvej daňovej lotérie.
PRAVIDLÁ HRY PRVEJ DAŇOVEJ LOTÉRIE
Nielen v Tipose ale aj na Ministerstve financií dobre vedia, že každá lotéria má svoje pravidlá hry. Treba vedieť napríklad ako sa hry zúčastniť, kedy sa žrebuje, aká je pravdepodobnosť výhry, aká je výška vkladu a výška možnej výhry. Takže aké sú pravidlá?
- Účasť v prvej daňovej lotérii
Prvej daňovej lotérie sa môže zúčastniť v podstate každý hravý daňovník tohto hravého národa, okrem zamestnancov, ako to už pri ich diskriminácii v daňovom svete býva. Stačí podať daňové priznanie.
- Žrebovanie
V roku 2012 bolo na Slovensku ukončených 16,053 daňových kontrol. Z toho 12,548 kontrol bolo na DPH, 1,609 na daň z príjmov PO, 1,444 na daň z príjmov FO a 74 kontrol zamestnávateľov ohľadom dane z príjmov zo závislej činnosti ich zamestnancov, za ktorú zodpovedajú. (štatistika kontrol)
Daňovníkov DPPO je približne 240,000. Z toho vyplýva, že ak ste právnická osoba, štatisticky vás v prvej daňovej lotérii "vyžrebujú“ na daňovú kontrolu asi raz za 149 rokov. Daňovníkov DPFO okrem zamestnancov je približne 540,000. Takže živnostníka, tých ktorí podnikajú na základe iného oprávnenia a podobne "vyžrebujú“ na kontrolu štatisticky raz za 374 rokov (z počtu daňovníkov DPFO som vylúčil zamestnancov, ktorým aj tak vo väčšine prípadov pripraví zamestnávateľ ročné zúčtovanie dane a kontrolovať ich príliš netreba, avšak potrebná kontrola ich zamestnávateľov je prakticky na bode mrazu). (počty daňovníkov)
Je pravda, že okrem daňových kontrol sa asi dvakrát častejšie využíva inštitút miestneho zisťovania (polovica z nich je však zameraná čisto len na registračné pokladnice).
- Pravdepodobnosť výhry a výška vkladov
Finančná správa uvádza, že takmer polovica všetkých vykonaných kontrol sa končí nálezom, je vyrubená dodatočná daň či pokuty. Celková suma dodatočne zistenej dane na základe vykonaných kontrol v roku 2012 je asi 356 miliónov eur. Vzhľadom k počtu kontrol s nálezom v roku 2012 je teda priemerný “vklad“ v prvej daňovej lotérii okolo 50 000 eur.
Mimochodom, z dodatočne vyrubenej dane za obdobie rokov 2005-2011 sa daňovákom podarilo reálne vybrať do štátnej kasy menej než 5% (z 1,1 miliardy eur dodatočne vyrubenej dane sa reálne zaplatilo 46 miliónov eur – viď analýza IFP str. 16-17).
- Aké prehry možno vyhrať?
Čerešničkou pravidiel hry prvej daňovej lotérie sú však sankcie – čiže prehry, ktoré môžete "vyhrať". Ich konštrukcia je vskutku genitálna (bohužiaľ nejde o preklep).
Víťazom hitparády je pokuta, ktorú dostanete, ak sa zistí, že ste svoju daň v daňovom priznaní nevypočítali a nepriznali v správnej výške – teda, ak ste podali platný “žreb“ do prvej daňovej lotérie a vyhrali ste. Pokuta je naviazaná na základnú úrokovú sadzbu ECB, avšak keďže tá je príliš nízka, použije sa sadzba 10%. Nejde o ročnú úrokovú sadzbu, ale o fixné percento (to znamená, že nezáleží na tom za akú dobu od podania priznania je daň dorubená).
Príklad 1
Podnikateľ Jožko Mrkvička sa pozrie na náklady vo svojej firme a po zrelej hráčskej úvahe dospeje k právnemu názoru, že všetky sú daňovo uznané. O päť rokov po podaní daňového priznania má to šťastie, že je vyžrebovaný na daňovú kontrolu, kde tety kontrolórky zistia, že 10,000 eur mali byť nedaňové náklady lebo nemali súvis s podnikaním, ale vydržiavaním jeho milenky. Aj keď Mrkvička všemožne tvrdí, že bez milenky a výdavkov na ňu by sa mu v podnikaní zďaleka tak dobre nedarilo, predsa to na daňovákov nezaberie a vyrubia mu 2,300 eur dodatočnú daň z príjmov, ktorú mal zaplatiť už pred piatimi rokmi. Aby ho dostatočne potrestali dostane aj pokutu 230 eur.
Ak si myslíte, že Mrkvička bude ešte niečo platiť za to, že štátu zadržiaval neoprávnene 2,300 eur celých päť rokov, tak sa mýlite. Úrok z omeškania sa v takýchto prípadoch neplatí. Mrkvička mal teda úver od štátu za cca 1,9% p.a. Na to že bol vyžrebovaný a vyhral nedopadol zle.
Náš systém daňových pokút okrem spravodlivosti v takýchto prípadoch taktiež podporuje dobrovoľné priznávanie sa k daňovým nedoplatkom – asi takto:
Príklad 2
Slečna Janka Poctivá, uvedomelá podnikateľka, podala daňové priznanie, ako to už robí väčšina ľudí, v posledný deň lehoty. Čo sa však nestalo, aj keď sa snažila všetko poriadne spočítať, o dva dni na to zistila, že 10,000 eur považovala za daňovo uznaný náklad omylom. Rada by situáciu napravila. Pripraví a podá preto dodatočné daňové priznanie. Hneď s tým zaplatí aj daň 2,300 eur, o ktorú nechcela štát svojou nedôslednosťou pripraviť. Zanedlho jej z vďačnosti príde pozdrav z daňového úradu. Chcú od nej 115 eur pokutu za jej nešikovnosť. Ak sa sami priznáte dostanete totiž pokutu 5% fixne aj keď sa spamätáte a všetko vyrovnáte prvý deň po lehote na podanie priznania. „Nabudúce sa na to vykašlem“ hovorí si nešťastná Janka.
Aj takto sa u nás podporuje nedobrovoľne dobrovoľný vstup do prvej daňovej lotérie.
Vzhľadom k mimoriadne priaznivým pravidlám je prvá daňová lotéria na Slovensku vskutku populárna a rozšírená. Asi až tak, že neúčasť v nej znamená pre veľa rado-by-poctivých podnikateľov konkurenčnú nevýhodu, a tak v sebe z pudu sebazáchovy tiež prebudia hráčsku vášeň.
PROSÍM, NEHRAJME SA!
Namiesto toho aby ministerskí úradníci a daňováci zavádzali novú nezmyselnú lotériu, mohli by radšej poriadne bojovať za zrušenie tej prvej.
Zvýšiť frekvenciu kontrol nejde zo dňa na deň. Pri zachovaní počtu cca 1,600 daňových kontrolórov by bolo asi potrebné reorganizovať ich prácu, čo je v prostredí štátnej správy zrejme nadľudský výkon. Prípadne by bolo možné zvýšiť počet daňových kontrolórov (to by myslím v prostredí štátnej správy išlo).
Pravdaže kontrol nemusí byť milión pokiaľ sú kontrolované subjekty vytipované sofistikovaným spôsobom, kontroly vykonávané profesionálne, pokiaľ majú sankcie primeraný preventívny ako aj represívny efekt a zároveň podporujú dobrovoľnú opravu daňových prešľapov.
Vybudovať či zdokonaliť systém výberu kontrolovaných subjektov tiež nie je úloha na jeden týždeň. Dane sme ale nezačali vyberať včera, času už márne uplynulo dosť. V tomto smere by aspoň zavedenie kontrolného výkazu DPH od januára 2014 mohlo priniesť nejakú pridanú hodnotu do systému kontroly dane z pridanej hodnoty, aj keď to iste bude pre podnikateľov ďalšia administratívna záťaž.
Je potrebné doriešiť informačné prepojenia medzi daňovými úradmi a rôznymi registrami a inštitúciami (za predpokladu, že funguje aspoň informačné prepojenie medzi daňovými úradmi navzájom). Daňová správa taktiež potrebuje dotiahnuť do svojich radov daňových odborníkov z praxe. To všetko si iste vyžaduje svoj čas a vytvorenie vhodných podmienok.
Čomu však vôbec nerozumiem je, prečo sa roky nič nerobí s mizerným systémom pokút za daňové prehrešky? Najmä ak novely zákona o správe daní a poplatkov sú na každodennom poriadku (jedna vládna novela daňového poriadku je mimochodom na programe práve prebiehajúcej schôdze NRSR). Navyše taká zmena prakticky nič nestojí. Pre tých čo zúfajú a nevedia čo by sa pokutách dalo zlepšiť je tu dobrá správa – netreba vynachádzať koleso. Stačí sa namiesto Taiwanom inšpirovať napríklad v UK.
Tabuľka na koniec ako záverečné titulky (pozrie si aspoň zopár tých, ktorým sa film páčil).
Pokuty za nesprávne priznanú daň v UK (viac tu).
Zdroj: Pokuty za nesprávne priznanú daň v UK
Join me on LinkedIn Zdroj: Join me on LinkedIn
