Zákon č. 447/2015 Z. z., čiže "Zákon o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov", platný od 31. 12. 2015, účinný od 1. 11. 2016, je jedným z legislatívnych nepodarkov, ktorý bol zjavne upatlaný bez toho, aby ho ktokoľvek vôbec čítal a pochopil. Úplné znenie je možné nájsť napríklad tu.
Čo hovorí ten zákon? Ak obec chce, môže si Všeobecne záväzným nariadením vyrúbiť na svojom území poplatok za rozvoj. Nie na rozvoj, ale za rozvoj. Poplatok by bol vyberaný jednorázovo na stavebných objektoch, ktoré podliehajú stavebnému povoleniu a preto akože predstavujú rozvoj (§3, ods. 1). Drobné stavby, nadstavby, prístavby, rodinné domy do 150 m2, sociálne bývanie, garáž, parkovisko, zdravotnícke zariadenie, materské školy, sociálne služby, kostoly, múzeá, knižnice, galérie a kultúrne strediská nepredstavujú rozvoj a poplatok si za ne obec nesmie vyberať (§3, ods. 2).
Sadzbu obec môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka (§7, ods. 4). Takže ak obec od vstúpenia v platnosť zákona v novembri 2016 do konca roka 2016 nestihne vydať príslušné VZN, tak si developeri v 2017 stavajú bez poplatku ako doteraz.
Ale pozor, to najlepšie ešte len príde. Sadzba poplatku je od 10 eur do 35 eur za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby (§7, ods. 1).
A teraz si predstavme obec, kde by aj 10 eur bolo priveľa, no také 2-3 eurá by sa možno aj zišli. To sa nedá, legislátor to zakázal. Vyberať sa smie len 0 eur alebo 10 eur a potom spojito medzi 10 a 35 eurami akákoľvek suma.
Lekáreň je obchod, v ktorom sa vykonáva podnikateľská činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Podobne aj ambulancia, poliklinika, či nemocnica. Spoplatniť toto podnikanie v novej budove nemožno, legislátor to zakázal. Ak sa postaví hotel a premenuje sa na kliniku, galériu, či múzeum, alebo prehlási, že je kultúrnym strediskom, tak poplatok neplatí. Podobne aj kaviareň s knižnicou či koncertným pódiom môže byť kultúrnym strediskom. A bytovka môže byť prehlásená za "sociálnu". Stačí, ak je developer vhodný majiteľ zo správneho Smeru.
Čo na to bratislavský mestský poslanec Ján Buocik:
“Developeri na Bratislave parazitovali viac ako 20 rokov, využívali infraštruktúru mesta vybudovanú ešte v predchádzajúcom režime. Mestu chýbajú škôlky, zariadenia pre seniorov, do parkov a cestnej infraštruktúry sa investovalo minimálne. Ak zákon určuje hornú sadzbu poplatku 35 eur za m2, kde inde ako v Bratislave by sa mala vyberať. Bratislavčania si zaslúžia, aby developeri platili najvyšší poplatok.”
Developeri sa novej dani bránia. Platiť budú aj občania, ktorí chcú stavať. Poplatok za rozvoj pre PL obhajoval bratislavský mestský poslanec Ján Buocik.
Ľudovít Kusal, Parlamentné listy 5.11.2016 12:00
Pozrime sa, čo o tom hovorí primátor Rožňavy Pavol Burdiga:
“Čo sa týka môjho názoru som zásadne proti a bol by som veľmi rád, keby to u nás nebolo zavedené, pretože sme zaostalý región. Vítame každú investíciu, ktorá do mesta príde a neviem si predstaviť reakciu investora ktorého by sme zdanili, ja osobne by som sa hanbil. Myslím si, že sa to týka výsostne väčších miest ako Bratislava a okolie alebo možno Košíc,” uviedol pre TASR primátor Rožňavy Pavol Burdiga (Most-Híd).
Primátor Rožňavy P. Burdiga poplatku za rozvoj naklonený nie je
INFOROŽŇAVA 6. novembra 2016
Všeobecné záväzné nariadenie v tomto zmysle neplánujú prijať ani mestá Snina, Prešov, Liptovský Mikuláš, Trebišov, Martin. Zvlášť pikantný detail: ani Košice. Pritom primátor Richard Raši bol spolu so žilinským primátorom Igorom Chomom predkladateľom zákona. Primátor Trenčína Richard Rybníček by rád videl limit spoplatnenia nových rodinných domov 150 m2 skôr dvojnásobný, 300 m2.
Načo je taký zákon, keď si ho obce netrúfnu uplatniť? Načo je také legislatívne hemženie, ktoré vyrába podobné nepodarky?
