V parlamente sa bude hovoriť o eurofondoch. Správu o ich ne/čerpaní na popud opozičných poslancov napokon vláda predsa len zákonodarcom doručila. Je pochopiteľné, že „prúseru“ týkajúceho sa prepadnutia mnohých stoviek miliónov eur (ba možno i viac) sa opozícia drží zubami-nechtami.

Platí totiž – a nech sa tomu premiér Fico v médiách vyhýba, ako len on vie –, že sú to práve jeho vlády (2006-2010 a 2012-), ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za to, ako vyzerajú v programovacom období 2007-2013 operačné programy, ako sú nastavené ich priority, kam eurofondy smerujú, na aké projekty sa čerpajú či nečerpajú a aký osoh z miliárd eur má či nemá táto krajina, jej občania a daňovníci.

Hlavnú zodpovednosť za stav čerpania eurofondov majú Ficove vlády, nie Radičovej vláda a nie samosprávy, na ktoré najnovšie zvaľuje vinu premiér.

Zhrňme si teda to, čo sa poslanci z predkladanej vládnej správy nedozvedia

Štátna správa, s vládou na čele, je priamo zodpovedná nielen za riadiace orgány, ktoré eurofondy rozdeľujú, ale i za čerpanie polovice z 15-miliardového balíka eurofondov (EÚ zdroje + národné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu | alebo inak: zdroje daňovníkov členských krajín EÚ vrátane SR + zdroje daňovníkov SR) zazmluvnených na obdobie 2007-2013. Samospráva čerpá len štvrtinu zdrojov (graf č. 1).

Platí, že samospráva čerpá eurofondy o niečo rýchlejším tempom (tab. č. 1, stĺpec F), než sa to darí štátnej správe. Tvrdenie, že za stav čerpania eurofondov sú zodpovedné najmä samosprávy, teda nie je pravdivé.

Tempo zazmluvňovania a čerpania (tab. č. 2za vlád Roberta Fica za obdobie 2007-2010 a 2012-2014 bolo v priemere pomalšie, než za vlády Ivety Radičovej (2010-2012).

Počas roka 2015 je potrebné minúť tretinu z eurofondov, ktoré má Slovenská republika k dispozícii na finišujúce programovacie obdobie 2007-2013. Ak by sa mali eurofondy z balíka na obdobie 2007-2013 minúť do konca roka 2015 v plnej miere, bolo by potrebné, aby priemerné mesačné čerpanie dosahovalo úroveň presahujúcu 3 %.

Platí pritom, že priemerné mesačné tempo čerpania za obdobie 2007-2014 bolo len na úrovni 0,66%. Hoci vo finálnej fáze sa dá predpokladať zrýchlenie čerpania eurofondov, taká akcelerácia by bola vysoko nepravdepodobná, aj ak by bol systém prerozdeľovania eurofondov na Slovensku efektívny, transparentný a bez korupcie. Čo nie je prípad Slovenska.

Čo sa poslanci z vládnej správy dozvedia

„Negatívny vplyv na čerpanie majú aj korekcie udelené za pochybenia (hlavne v oblasti verejného obstarávania (VO)) v minulosti. Mnohí prijímatelia v rámci projektov nie sú schopní zrealizovať bezchybné VO, často musia celý proces niekoľkokrát opakovať, čo má za následok nedodržanie plánovaných termínov realizácie projektov a tým aj neustále odďaľovanie samotného čerpania finančných prostriedkov,“ píše sa v správe.

Áno, verejné obstarávanie je problém. Možno keby všetci obstarávali s firmou Star EU odporúčanou starostom Smeru aktuálnym ministrom práce a sociálnych vecí – vtedajším generálnym manažérom strany – Jánom Richterom, šlo by to ako po masle. 

Keďže minulé pokusy zvaliť zodpovednosť za stav čerpania eurofondov na Radičovej vládu či samosprávy sa neujal, Ficova vláda si našla ďalšiu „barličku“. Radičovej vláda vraj nevyhlasovala výzvy. „Nábehová krivka, ako čas nevyhnutný medzi zakontrahovaním a vlastným čerpaním, je tak zhruba jeden a pol roka. V období 2010 a 2011 sa nevyhlasovali výzvy a celý proces bol takpovediac zmrazený,“ uviedol začiatkom roka pre agentúru SITA podpredseda vlády Vážny, zodpovedajúci čiastočne aj za využívanie eurofondov. No a tento najnovší argument v prospech zbavenia sa zodpovednosti nachádzame aj vo vládnej správe.

Ako ukazuje tab. č. 1 nižšie, vicepremiér chcel nemiestnym zveličením (nevyhlasovali sa) poukázať na fakt, že počas 21 mesiacov vlády Ivety Radičovej sa vyhlásilo v priemere o niečo menej výziev (5,86 priemerne mesačne vs. 6,56 priemerne mesačne za obdobie 2007-2015), a aj alokácie, ktoré boli ponúkané pre žiadateľov vo výzvach, boli v prepočte na mesiac v priemere  (15,1 mil. eur) nižšie, než za obdobie 2007-2015 ako celok (21,5 mil. eur).

 

Tab. č. 1: Vyhlasovanie výziev na čerpanie eurofondov v období 2007-2015 (k 30. 4. 2015)

A

B

C

D

E

spolu za prvú Ficovu vládu (1/2007 - 6/2010)

spolu za Radičovej vládu (7/2010 - 3/2012)

spolu za druhú Ficovu vládu (4/2012 - 4/2015)

vlády spolu (1/2007 - 4/2015)

počet vyhlásených výziev

326

123

207

656

počet vyhlásených výziev (priemerne mesačne)

                         7,76  

                        5,86  

                        5,59  

                          6,56  

alokácia na zazmluvnenie vo výzvach (v mil. eur)

    8 503 

   1 863  

   3 761 

   14 127  

priemerne na zazmluvnenie (v mil. eur/mesiac)

       202  

        88  

      101 

        141 

priemerná alokácia na výzvu (v mil. eur)

         26 

        15  

        18 

          21,5 

počet mesiacov

42

21

37

100

Zdroj: ITMS, www.nsrr.sk | Prepočty: Dušan Sloboda, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Je tiež fakt, že za Radičovej vlády sa nevyhlásila vôbec žiadna výzva krátko po jej nástupe, v auguste a septembri 2010. To však nie je prekvapivé. Akákoľvek nová vláda znamená isté zbrzdenie procesov v eurofondoch. Akákoľvek vláda mení ľudí, ktorí nesú (alebo by mali niesť) spolu s ňou zodpovednosť za správu vecí verejných na príslušných ministerstvách (riadiacich orgánoch). A to platí o to viac, keď sa prepriaha z opačnej strany spektra.

Nehovoriac, že výmena ľudí na ministerstvách predstavuje nevyhnutné zdržanie, ak sa pri zmene vlády musí zároveň čistiť i chliev. A to od podlahy. To už vládna správa nespomína (pochopiteľne), ale – uznajme –, že po prvej Ficovej vláde s jej eurofondovými kauzami (nástenkový tender, sociálne podniky a mnohé ďalšie) nebolo úplne vhodné, aby Radičovej vláda v trende pľundrovania eurofondov nastolenom za prvej Ficovej vlády plynule pokračovala.

Tak prečo to všetko?

Dôvodov, prečo sme v čerpaní fondov z obdobia 2007-2013 svedkami finišu, akoby míliar po krúžení na atletickom ovále v cieľovej rovinke akceleroval, sťaby chcel zdolať Usaina Bolta, je viacero.

Ficova vláda mala v roku 2006 inú predstavu, ako má vyzerať skladba operačných programov, než rozhodla Dzurindova vláda. Zdĺhavé rokovania s Európskou komisiou spôsobili, že zazmluvňovanie projektov z prvých výziev sa konalo až v roku 2008.

Bašovanie prvej Ficovej vlády v eurofondoch si s oneskorením sebe vlastným všimla i Európska komisia, ktorá zoslala na druhú Ficovu vládu smršť audítorských návštev a súvisiacich nepekných správ, ktoré odhalili systémové chyby a mali za následok pozastavenie financovania niektorých operačných programov zo strany EÚ.

A, áno, neopomínajme, že zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je pre realizáciu projektov z eurofondov kľúčový, bol za posledných desať rokov novelizovaný nespočetne krát (pri rátaní noviel sa už blížime k číslu 30).

V súvislosti s obstarávaním stojí za zmienku tiež pripomenutie si, že premiérka Radičová vinila Romana Šipoša, ktorý bol na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie inštalovaný Smerom už v čase po prehratých voľbách v roku 2010, za to, že jeho úrad ruší priveľa tendrov a spomaľuje tak čerpanie eurofondov, čo Šipoš odmietal. Šipoš v apríli 2011, teda po necelom roku vo funkcii, post opustil za dosiaľ nie celkom objasnených okolností, a to na vlastnú žiadosť. Aktuálne pôsobí v pozícii riaditeľa kancelárie predsedu vlády Roberta Fica.

A čo nová sedemročnica?

Nezabúdajme, že už sa nachádzame v ďalšej sedemročnici európskych plánovačov, v tzv. programovacom období 2014-2020. Čerpať z novej sedemročnice sa ešte nezačalo (nie sú na svete ešte ani prvé výzvy), hoci čoskoro bude za nami už polovica roka 2015. Je jasné, že po prvých dvoch rokoch nového obdobia (2014-2015) bude čerpanie nulové. Budeme teda v podobnej situácii, ako v období 2007-2013 po uplynutí prvých dvoch rokov (2007-2008). 

Hlavnú zodpovednosť za oneskorenie čerpania fondov z aktuálneho obdobia 2014-2020 tentoraz nenesie naša vláda, ale eurobyrokrati. Návrh nariadení pre fondy na roky 2014-2020 Európska komisia síce zverejnila už v októbri 2011, debata o nich však trvala až do decembra 2013, kedy boli schválené. Na porovnanie, v čase príprav na obdobie 2007-2013 sa s balíčkom zmien prišlo v júli 2004 a k ich schváleniu došlo v júli 2006. Kým vtedy do začiatku nového obdobia od ich schválenia ostávalo päť mesiacov, tentoraz to nebol ani jeden.

Zdá sa, že po roku 2020 nás čaká ďalšie nariekanie, že eurofondov je opäť k dispozícii toľko, že sa nestíhajú ani len rozkradnúť načas.

Podkladom pre tento blog boli analýzy dát, ktoré nevznikli v rámci nejakého grantu či projektu, ale len investovaním osobného času analytika. Ak si myslíte, že v týchto aktivitách treba pokračovať, podporte Konzervatívny inštitút  M. R. Štefánika aj finančne. Ďakujeme!

Dušan Sloboda

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika