Už sa stáva zvykom, že daňové zákony sa na Slovensku novelizujú každý rok. Aj v tomto roku ministerstvo financií posunulo do pripomienkového konania návrh zmien niektorých daňových zákonov; termín na zaslanie pripomienok je 29.7.2016.

O návrhu sa už popísalo dosť veľa, rezonuje najmä kritika znovuobnovenia zdaňovania dividend, výmenou za zrušenie zdravotných odvodov z dividend (od roku 2018) a zníženie korporátnej sadzby dane (kde sa často zabúda, že dôležitejšia ako sadzba je spôsob určenia základu dane). Predpokladám, že toto sú politické rozhodnutia a v týchto otázkach nie je priestor na pripomienky. Osobne si myslím, že oslobodenie dividend bol veľmi dobrý marketingový nástroj z pohľadu medzinárodného zdaňovania, ktorým sa Slovensko mohlo prezentovať ako krajina atraktívna pre investorov.

Ale keď tu už máme pripomienkové konanie, chcem otvoriť tému, ktorá v návrhu absentuje – zdaňovanie zamestnancov.

Programové vyhlásenie vlády ako aj návrh novely zákona prezentuje, že treba pomôcť firmám (zníženie sadzby dane), živnostníkom a SZČO (zvýšenie paušálnych výdavkov, aj keď to sa do návrhu zákona nedostalo). Ale akosi sa zabúda na skupinu, ktorá, v pomere k svojmu príjmu, znáša najvyššie daňové a odvodové zaťaženie – zamestnancov. 13,4% na sociálne a zdravotné odvody a 19-25% daň je pomerne vysoké zaťaženie, a hlavne sa platí z celého dosiahnutého príjmu. Aj keď zohľadníme, že zamestnanci majú lepšiu pracovno-právnu ochranu, neznášajú podnikateľské riziká, majú nárok na dovolenky a iné argumenty, rozdiel v ich reálnom daňovom a odvodovom zaťažení v porovnaní so SZČO je výrazný.

Zníženie daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov dnes zrejme nie je priechodné. Ale chcem navrhnúť aspoň daňové a odvodové zvýhodnenie niektorých typov nepeňažných príjmov. Ja viem, ide to proti “sulíkovskému” modelu rovnej dane a žiadnych výnimiek. Ale v živote možno niekedy výnimky potrebujeme a najkratší zákon nemusí byť ten najlepší. Čo teda navrhujem zvážiť?

  1. Oslobodenie príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie a dlhodobé životné poistenie

Každý ekonóm ale aj politik dnes musí priznať, že dôchodkové poistenie, resp. jeho štandard, tak ako ho poznáme dnes nie je dlhodobo udržateľné. Aj minister Richter nedávno uviedol, že kým dnes na jedného dôchodcu pripadajú štyria ekonomicky aktívni ľudia, v budúcnosti to budú dvaja. A je teda nevyhnutné aby si svoj dôchodok zamestnanci zabezpečili aj iným spôsobom.

Ak by sa dnes zamestnanec rozhodol, že časť mzdy chce od zamestnávateľa vo forme príspevku na DDS, takýto príspevok zamestnávateľa podlieha dani (19-25%) a zdravotným odvodom (4%). Čiže ušetrí odvody na sociálne poistenie (9,4%). Dovolím si povedať, že ak dáte zamestnancovi na výber, či chce mzdu v hotovosti (dnes), alebo príspevok na DDS (z ktorého reálny príjem dosiahne pri odchode do dôchodku, pričom reálne odvodové zvýhodnenie je necelých 10%), takmer nikto si nevyberie druhú možnosť.

Možno rozšírenie tohto oslobodenia aj na dane a zdravotné odvody by mohlo zmeniť rozmýšľanie niektorých zamestnancov. Výška daňovo a odvodovo zvýhodnených príspevkov by pritom mohla byť limitovaná, napr. sumou 400 eur ročne (v ČR je to až 30 000 korún, čiže vyše 1 100 eur).

Áno, krátkodobo by to malo negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď limitovaný. Ale z dlhodobého hľadiska by takéto opatrenie mohlo znížiť tlak na štátny dôchodkový systém.

Oblasť životného poistenia je trochu komplikovanejšia, keďže tu je zrejme ťažšie legislatívne zabrániť predčasným výberom vkladov zo strany zamestnancov. Ale stojí to za zváženie. Inšpiráciou môže byť aj český zákon - §6 ods. 9. písm. p.

  1. Oslobodenie nepeňažných plnení zo sociálneho fondu

Podľa dnešného zákona môže zamestnávateľ oslobodiť od dane (a teda aj odvodov) “použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom”.

Koľko zamestnávateľov si môže dovoliť vlastniť alebo prenajať športové alebo kultúrne zariadenie? Toto ustanovenie podľa mňa výrazne znevýhodňuje malých a stredných podnikateľov. Nebolo by omnoho systematickejšie ak by sa takéto oslobodenie aplikovalo na AKÉKOĽVEK použitie športového rekreačného alebo kultúrneho zariadenia? Zamestnanec by jednoducho u zamestnávateľa vyúčtoval pokladničné doklady alebo faktúry za takéto služby.

Samozrejme v určitom ročnom limite, napr. 400 eur ročne (v ČR je to 20 000 korún, teda asi 740 eur) a oslobodenie by sa vzťahovalo iba na benefity vyplatené z prostriedkov sociálneho fondu (sociálny fond v tomto smere stratil opodstatnenie, plnenia z neho nemajú v súčasnosti žiadne daňové ani odvodové zvýhodnenie). Ten tvoria povinne všetci zamestnávatelia (otázne sú organizačné zložky zahraničných spoločností, ale to je špecifická téma, najmä pre pár bánk a poisťovní).

Jasné, určitý dopad na štátny rozpočet to mať môže. Ale opäť bude limitovaný a možno prinesie aj “sekundárne” benefity – motivuje zamestnancov a ich rodiny viac športovať, prípadne podporí aj prevádzkovateľov slovenských (diskriminácia ???) športových, kultúrnych alebo rekreačných zariadení. Možno ani nemusíme vymýšľať rekreačné a dovolenkové poukazy…

  1. Odpočítateľná položka pri príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie a dlhodobé životné poistenie

Kedysi sa tieto príspevky zamestnanca dali odpočítať od základu dane do výšky 398 eur, neskôr sa táto možnosť zrušila. Dnes sa dajú uplatniť iba príspevky na DDS (po splnení určitých podmienok) a iba do výšky 180 eur ročne.

Myslím si, že súčasná suma odpočítateľnej položky nie je dostatočne zaujímavá a motivujúca a je potrebné zvážiť jej zvýšenie, napr. na pôvodnú sumu 400 eur ročne.

A pouvažovať by sa mohlo aj o odpočítateľnej položke pri príspevkoch na dlhodobé životné poistenie.

Verím, že tieto zmeny by mohli aspoň trochu eliminovať vysoké daňové a odvodové zaťaženie zamestnancov a pomôcť zamestnávateľom pri navrhovaní motivačných odmeňovacích schém, ale aj štátu pri zabezpečovaní dôchodkového a poistného krytia zamestnancov a ich zdravého životného štýlu.

Samozrejme nechcem skončiť týmto blogom. Tieto zmeny sa pokúsim v rámci pripomienkového konania navrhnúť, či už pod hlavičkou Komory daňových poradcov alebo niektorej z obchodných komôr. Ale ocenil by som v tomto aj aktivitu a podporu odborových zväzov - tu je reálny priestor ako obhajovať záujmy zamestnancov.