Si silný tak, aký silný je tvoj najslabší článok. Túto vetu by si mal opakovať každý vo vysokej verejnej funkcii. A ak ho dokáže pomenovať, je na polceste k úspechu.

Chyby konkurentov totiž súperi nezabúdajú, tie si pamätajú a vo vhodnom čase použijú. Každý, kto sa mieni upísať verejnému životu, by na to mal myslieť ako na základné, rizikové pravidlo.

Thomas Jefferson hovorieval: „Úlohou skutočnej osobnosti je mať veľkú vážnosť a využívať ju málo.“

Miloš Zeman vo víkendovom prejave z Lán opakovane sprosto nadával. A že šlo o vulgárnosti kalibru bodrého chasníka z Vysočiny, netreba pochybovať. Český prezident chcel ukázať, že je nahnevaný a zneužil na to rozhlasový prenos. Predpokladal, že dá výchovnú „ťafku“ pražským intelektuálom, ktorí ho masovo kritizujú. Nevšimol si, že dáva zaucho všetkým slušným ľuďom vrátane svojich voličov.

Nespracovanie reality je častým omylom vysoko postavených ľudí. Žijú v tzv. skleníku, ktorý je kombináciou servilného okolia, zvýšeného sebapozorovania, a u susednej hlavy štátu aj nejakej tej virózy.

Ironizujúce komentáre preto vyvolal aj následný pokus o zmiernenie z Hradu. Hovorca prezidenta Jiří Ovčáček to dal obetavo: „Pán prezident (vulgarizmami) poukázal na určité pokrytectvo, ktoré panuje v spoločnosti, presnejšie v politickom a mediálnom svete. Toto, čo pán prezident urobil, iste prispeje k tomu, aby došlo k hlbšiemu zamysleniu a všeobecne prestala akceptácia akéhokoľvek tohoto typu vyjadrovania sa...“

Aj laikovi museli tie krkolomne vykonštruované floskuly trhať uši.

Komunikácia má pritom celé kapitoly, ako možno krízovým situáciám predchádzať, a ešte viac tých, ako ich riešiť. A hoci teória nikdy nedobehne prax, môže ju aspoň eliminovať.

Ak si napríklad šéf slovenského parlamentu Pavol Paška po 13 rokoch v politike nespočíta, že sa výrok „Vyhraj voľby a môžeš všetko,“ môže stať synonymom jeho spôsobu práce, niekde sa stala chyba. Akákoľvek môže byť pravda o podobnom uvažovaní kohokoľvek z mocných, v kontexte s inými kauzami bude vnímaná ako systémová.

Česká novinárka Pavlína sa rozhodla pustiť 11-ročnej dcére vulgárny prejav Miloša Zemana zo záznamu, aby Matilda vedela, o čom sa v škole toľko vraví. Kamarátka potom opísala rodinný diskurz takto:

  • Matilda: Tohle vážně (prezident) řekl?
  • Já (Pavlína): Ano.
  • Matilda dlouho mlčí a pak povídá: To je debil.
  • A já bych měla říct: 'To už nechci slyšet, debil se neříká...' Že jo?

Čo dodať? Mám zopakovať, že sa dá krízovým situáciám predchádzať? Áno, dá sa. Mám radiť, že je v tíme verejne činnej či spoločensky vplyvnej osoby potrebný nezávislý človek s nadhľadom? Áno, je dokonca nutný.

No stačí si pamätať aj toto: Silu deklarujte striedmo a vedome. Váš cieľ nemusí byť dostať každého do defenzívy či niečo získať. Bitky si skrátka vyberajte.