Toto je krátka informácia o našej novej štúdii, ktorú sme spolu s Ľudom Ódorom, Števom Kiššom a Matejom Šiškovičom vydali v sérii diskusných štúdií NBS. Nájdete ju tu, netechnický sumár tu.

___

Všetko pre ľudí. Aby sa nám dobre žilo. Podobné slogany počujeme najmä pred voľbami takmer na každom kroku. Ak niekto naberie odvahu a prelistuje volebné programy a rôzne iné druhy „strategických materiálov“ príde na to, že recept na blahobyt je jednoduchý: musíme budovať znalostnú ekonomiku a pritom nezabúdať na sociálnu situáciu občanov. Hlásame to už azda desaťročie, preto by sme sa mohli opýtať na hmatateľné výsledky. Rečniť o potrebe zvyšovať kvalitu života na Slovensku je jednoduché, položiť niečo zmysluplné na stôl je však už o dosť ťažšie.

Diskusná štúdia s rovnakým názvom ako tento článok bola zverejnená práve so zámerom menej „kecať“ a viac merať. Inak povedané, ponúkame na odbornú debatu desať výsledkových indikátorov, ktoré by spolu s požiadavkou na udržateľnosť verejných financií mohli slúžiť na meranie zmeny kvality života na Slovensku. Pomocou týchto ukazovateľov je možné lepšie sledovať a vyhodnotiť, či v danej oblasti došlo k posunu k lepšiemu alebo nie. Prázdne frázy by teda mohli byť nahradené kvalifikovanou diskusiou o výsledkoch (teda nielen o zámeroch) jednotlivých štrukturálnych politík.

Odkiaľ sa nabrali tieto indikátory? Nepadli z neba, ale z analýzy teoretických a praktických poznatkov troch prístupov k meraniu kvality života: materiálne bohatstvo, schopnosti a subjektívne vnímanie blahobytu. Myslíme si, že pokrok v identifikovaných ukazovateľoch nezvýši len trhovú produkciu, ale zlepší aj kvalitu života na Slovensku. Teda z týchto grafov by sme sa mali „najesť“.

Prečo ich je práve desať? Samozrejme, nie je ťažké prichádzať s ďalšími desiatkami indikátorov. No ak je príliš veľa priorít, tak v skutočnosti nič nie je prioritou. Snažili sme sa preto nájsť rozumný kompromis medzi počtom a pokrytím všetkých dôležitých oblastí.



Otázka

Indikátor

Aktuálne SR

Aktuálne TOP5

1.

Zvyšuje sa kvalita základného vzdelávania?

PISA

482

538

2.

Dosahujú slovenské univerzity dobré výsledky?

CIT

9

55

3.

Zlepšuje sa perspektíva dlhodobo nezamestnaných?

LTUN

6,6%

0,54%

4.

Rieši sa zamestnanosť marginalizovaných skupín?

MARG

69,6%

77,7%

5.

Máme vynikajúce podnikateľské prostredie?

DB

42

TOP5

6.

Darí sa SR exportovať sofistikovanú produkciu?

HTE

5,4%

22,4%

7.

Aké sú pokroky v informatizácii verejných služieb?

EGOV

0,45

0,81

8.

Zlepšuje sa nás všeobecný zdravotný stav?

HLY

54,4

67,6

9.

Ako bojujeme s korupciou?

CORR

61%

95%

10.

Ako efektívny je náš daňovo-odvodový systém?

EFDP

41,2%

69,0%







Je vývoj dlhodobo to udržateľný?

GAP

5%

1%


Prirodzenou otázkou je, ako zlepšiť vybrané indikátory. Štúdia preto obsahuje aj krátke prípadové štúdie z krajín, ktoré sú špičkou v danej oblasti alebo za posledné obdobie dosiahli významný pokrok. Na báze tejto najlepšej praxe a poznajúc slovenské podmienky, ponúkame do pozornosti 33 inšpirácií pre štrukturálne politiky na Slovensku.

Zaujímavým zistením je aj to, že najúspešnejšie krajiny sú najmä z dvoch skupín - anglosaskej a škandinávskej. Určite to nie je kvôli tomu, že majú rovnaký pohľad na úlohu štátu v ekonomike. V jeho veľkosti nemôžu byť viac rozdielne. V čom to teda je? Podľa nás je to vo vysokej dôvere v spoločnosti, sociálnom kapitáli, otvorenosti verejného aj súkromného sektora a v existencii trhovo založených mechanizmov v štate aj mimo neho (aukcie, transparentné obstarávanie, atď.).

Ako píše profesor Helliwell z Univerzity v Britskej Kolumbii, spokojní ľudia „nie sú tí, ktorí žijú v bohatých krajinách, ale tí, ktorí žijú tam, kde sú efektívne sociálne a politické inštitúcie, kde je vysoká vzájomná dôvera a nízka korupcia.“