Švajčiarsko je konfederáciou 26 kantónov a polokantónov, ktoré sú pôvodne plne suverénnymi štátikmi až do vzniku federálneho štátu v 1848. Vtedy po porážke katolíckych kantónov združených v zvláštnom pakte zvanom "Sonderbund" si Švajčiari povedali, že takáto občianska vojna sa už nesmie zopakovať a začali robiť všetko preto, aby žiaden kantón už nemal dôvod k nespokojnosti. Pre istotu však boli zrušené kantonálne armády a nahradené jedinou federálnou armádou pod spoločným velením, a kantónom bola odobraná možnosť robiť si vlastnú zahraničnú politiku, ktorá je výlučnou doménou federálnych úradov.

Postupom času kantóny odovzdávali stále viac prvkov suverenity federálnemu Bernu. Výmenou dostávali stále viac výhod plynúcich z členstva v Konfederácii vo forme úspor za záležitosti spravované spoločne z Bernu, ako aj finančnú silu zdieľaného federálneho rozpočtu, ktorý sa ukázal užitočným pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm či financovaní veľkých investícií celonárodného významu, ako železníc či diaľnic, univerzít a federálnych podnikov ako pošta a federálne železnice.

Medzikantonálna perekvácia, čiže prerozdeľovanie financií podľa finančnej sily kantónov, je jedným z prvkov konfederálnej kohézie. Toto prerozdeľovanie je postavené na troch fondoch. Prvým fondom je prerozdeľovanie zdrojov a má za cieľ pomáhať kantónom so slabým potenciálom. Konfederácia doň platí 2,423 miliárd frankov a bohaté kantóny 1,651 miliárd.

Druhý fond má za cieľ kompenzovať nadmerné náklady kantónov. Doňho Konfederácia ako jediný prispievateľ vplatí 718 miliónov, ktoré budú rozdelené spolovice na pokrytie socio-demografických nákladov typických pre mestské aglomerácie a druhá polovica na geo-topografické náklady periférnych kantónov. Medziročné zvýšenie o 0.4% je indexácia zvýšenia cenovej hladiny.

Kompenzácia v prípade núdze zaručuje, aby žiadny chudobný kantón neutrpel následkami prechodu na súčasný systém prerozdeľovania, ktorý existuje od 2008. Peniaze z neho dostane šesť chudobných kantónov Bern, Luzern, Glaris, Fribourg, Neuchâtel, Jura. Polokantón Obwald prešiel pre rok 2018 z kategórie chudobných kantónov medzi bohaté, jeho index zdrojov narástol z 99,1 na 102,4 a tak prestane byť podporovaný. Tento fond pomaly zmizne. Od 2016 sa jeho napájanie znižuje o 5% ročne. V roku 2018 to bude 297 miliónov. Konfederácia hradí dve tretiny, bohaté kantóny tretinu.

Ženeva je jediným kantónom so silným potenciálom zdrojov vo frankofónnej časti krajiny a v roku 2018 prispeje 297,9 miliónmi (+39,4 miliónov oproti 2017). Kantón Ženeva zaznamenal druhý najvyšší rast indexu zdrojov po kantóne Nidwald. Tento rok medzi bohaté kantóny patril aj susedný kantón Vaud s indexom 100, ktorý pre 2018 poklesol na 99.6 a Vaud sa z prispievateľa stane poberateľom podpory podľa nového prerozdelenia, ktoré dnes v stredu 15. novembra schválila Federálna rada (vláda). V roku 2017 Vaud dostal 38.9 milióna, v 2018 to bude 60,9 milióna frankov. S indexom bohatstva okolo 100, výška príspevku pre Vaud bola vždy neistá, no vďaka kompenzácii nákladov ostatné roky dostával nejaké malé čiastky.

Ostatné frankofónne kantóny boli poberateľmi príspevkov a aj nimi ostanú. Valais/Wallis v 2018 dostane 695,7 miliónov (oproti 2017 to je +32,3 miliónov) a Neuchâtel 150,8 miliónov (+9,3 miliónov). Kantóny Fribourg/Freiburg a Jura dostanú na budúci rok o niečo menej: FR 387,1 milióna (-10,5 mio), JU 159,7 milióna (-0,2 mio). Jura je kantónom s najväčším príjmom z medzikantonálneho prerozdelenia na obyvateľa (2225 frankov). V absolútnych číslach je však najväčším poberateľom dávok kantón Bern, ktorý dostane 1,272 miliardy (-14,9 milióna oproti 2017).

Zurich ostáva najväčším prispievateľom. Zaplatí 461,6 miliónov (+17,5 milióna). Príspevok na obyvateľa zostáva najvyšší pre kantón Zug s 2629 frankmi na hlavu. Ale kantón Zug zaznamenal najväčší pokles svojho indexu zdrojov z 264,1 na 244,1. Jeho príspevok sa oproti vlaňajšku zníži o 28,6 milióna na 312,8 miliónov. Posledný z kantónov, Jura, má index zdrojov 65,9, Valais má 66,8 a Uri 68,1%. Najbohatším kantónom je Zug s indexom 244,1%, nasledujú Schwyz so 172,1, Nidwald 159,7, Basel-Stadt 149,6, Ženeva 146,1, Zurich 120,4 a Obwald so 102,3. Prehľadná tabuľka je na adrese https://www.newsd.admin.ch/newsd/message/attachments/48724.pdf

Systém je často kritizovaný a bude zas novelizovaný. Namiesto každé štyri roky bude po novom audit kantónov každý rok. Federálna vláda ustanovila pracovnú skupinu ad-hoc, projekt reformy by mal byť hotový v marci 2018. Kantóny sa už dohodli, že bohaté kantóny budú platiť menej, Konfederácia by mala prispievať viac na socio-demografické náklady a platby by mali byť viac viazané na potreby, ako na zdroje.

Prehnaná spotreba zdrojov v Bratislave a Žiline na úkor zbytku krajiny je tiež často predmetom kritiky. Tzv. "vyššie územné celky" nie sú historické územia, ale umelé mečiarovské telesá vytvorené ako nástroj útlaku národnostných menšín a zvýhodnenia Žiliny. Žiadne prehľadné fondy, žiadne zrozumiteľné pravidlá, žiaden konsenzus. Zdroje vytvorené na celom území krajiny sú posielané do Bratislavy, odkiaľ sa do regiónov vrátia podľa politickej situácie a podľa ľubovôle vladára.

-

Článok je možné podporiť na vybrali.sme.sk