Slovensko patrí medzi štáty, ktoré doteraz čerpali eurofondy najpomalšie. Tento stav volá po náprave, ale prognózy podľa expertov vôbec nie sú optimistické. Bude potrebné zbaviť sa zbytočných byrokratických prieťahov, korupcie a čerpať ich transparentne. Vízie vlády Igora Matoviča, ktoré sa dobre čítajú na papieri, však môžu mať v praxi viaceré trhliny, podobne ako tie z minulých rokov.

Z európskeho fondu obnovy určeného na financovanie reforiem v čase pandémie k nám čoskoro pritečie 14,3 miliardy eur, už v rokoch 2021 až 2023. Odhadom 7,5 miliardy eur z toho by sme mali čerpať vo forme nenávratných grantov, pričom pri poctivom vyčerpaní ich EÚ nemusí vrátiť a 6,8 miliardy eur bude vo forme nenávratných pôžičiek, objasňuje pre TREND konateľ spoločnosti Gemini Group Ján Hámorník. Spoločný dlh je potom potrebné začať splácať o sedem rokov a pokračovať až do roku 2058, teda tridsať rokov.

Reformný plán do 15. októbra

Nové ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu SR spolu s Úradom vlády SR dajú dokopy koordinačný tím, ktorý sa bude stretávať na pravidelnej báze s cieľom spolupracovať pri príprave plánu reforiem. Následne sa na  spúšťaní konkrétnych projektov budú podieľať všetky relevantné rezorty, pod ktorých gestorstvo budú reformy a investície spadať.

Na príprave plánu reforiem pracuje aktuálne aj rezort financií, pričom v septembri by ich mal predstaviť verejnosti. „Pripravujeme Národný integrovaný eeformný plán (NIRP), ktorý bude obsahovať súbor reforiem a investícii potrebných na obnovu a posilnenie odolnosti našej krajiny. Poslať komisii EÚ ho musíme do 15. októbra, spolu s návrhom rozpočtového plánu na rok 2021,“ potvrdil pre TREND hovorca rezortu Pavol Kirinovič. Následne oficiálne finálny plán obnovy predložia komisii v rámci Národného programu reforiem do 30. apríla 2021.

Podľa Kataríny Rochovskej, expertky na eurofondy a štatutárky firmy Essence Group, je žiaduce sa orientovať na investície, ktoré budú mať následne vplyv na rozprúdenie ekonomiky krajiny.  Investície by mali smerovať do projektov s vyššou pridanou hodnotou a multiplikačným efektom.

„Určite by nebolo uvážlivé skĺznuť do financovania verejných transferov do oblastí, kde má štát dlhodobo deficitné financovanie, a teda tieto zdroje ,prejesťʻ. Taktiež odporúčam mať pripravenú krízovú alternatívu, napríklad zásobník investícií, na ktoré by sme vedeli siahnuť v prípade, že by sa preferované priority ukázali ako nerealizovateľné vo vymedzenom čase,“ dodáva pre TREND expertka. Práve v takomto prípade by sme mohli oceniť stredne veľké a menšie projekty.

Stanovenie jasných priorít

Nakoľko ruka v ruke so zdrojmi z fondu obnovy začne plynúť i klasické eurofondové programové obdobie na roky 2021 – 2027, bolo by rozumné stanovovať priority tak, aby bola zachovaná ich rovnováha a vyváženosť. Napríklad v tom zmysle, že ak štát niečo výrazne podporí z fondu obnovy, tak ďalšie projekty podporí z klasických eurofondov, a opačne.

„Každý rezort by si mal určiť jednu až dve tematické priority, a to ako legislatívne priechodné, tak realizovateľné v  čase a pri primeranej investičnej náročnosti,“ objasňuje K. Rochovská. Zároveň netreba zabúdať, že na klasické eurofondové peniaze alokované na roky 2021 – 2027 by sa naša krajina mala primárne zamerať, pretože tie nie je potrebné v budúcnosti splácať.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa