Koronakríza sa začala obavami o budúci dopyt. Otázne bolo, či ľudia budú schopní nakupovať a aj to, ako sa vyvinie pandemická situácia. Keď sa ekonomiky zotavili z prvotnej krízy, tá sa pomerne rýchlo pretavila do problémov na strane ponuky. Tie sú naďalej veľmi dôležitou otázkou aj v čase súčasnej rekordnej inflácie a priemyselné odvetvia EÚ s nimi stále zápasia. Poľský ekonóm Grzegorz Sielewicz zo spoločnosti Coface hovorí, že aj naďalej môžeme očakávať viaceré problémy v priemysle aj ekonomike. Napriek tomu má Slovensko stále čo ponúknuť, dokonca môže nové príležitosti aj patrične využiť.

Grzegorz Sielewicz
Je ekonómom a analytikom spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu, pričom sa venuje sektorovým analýzam regiónu CEE a problémom regiónu, ktoré sa následne stávajú globálnymi. Predtým pôsobil na Ministerstve financií Poľska, kde zodpovedal v rámci procesu vydávania dlhopisov.

Aký bude charakter priemyslu v najbližšom období a dokedy tento stav potrvá?

Nedostatok rôznych komponentov, ktoré sa používajú vo výrobnom procese tak skoro nezmizne, keďže podľa rôznych prieskumov možno očakávať zlepšenie situácie až v druhej polovici tohto roka. Niektoré časti priemyslu, najmä tie, ktoré využívajú ako vstupy tieto komponenty, sú aj v IT sektore a nedostatky ich potrápia aj naďalej. Je pravdepodobné, že aj v druhej polovici roka. Dúfam, že problém s ponukou, z globálneho hľadiska, zmizne už v roku 2023.

Ako vnímate Slovensko, jedinú krajinu eurozóny v regióne CEE, z pohľadu nedávneho vývoja sadzieb a inflácie?

Pokiaľ ide o mieru inflácie videli sme, že menová politika a niektoré centrálne banky reagovali zvýšením úrokových sadzieb. To platí aj pre banky strednej a východnej Európy, vrátane bánk v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Česku. Keď sa ale na veci pozrieme viac z perspektívy Slovenska, keďže krajina je členom eurozóny, musí nasledovať to, čo urobí Európska centrálna banka (ECB). Nateraz skôr očakávame zmeny v nákupnom programe, nie samotné zvyšovanie úrokových sadzieb. Napriek tomu zastávam názor, že inflácia je prechodná, hoci je na zvýšených úrovniach. A tak si myslím, že ECB sa opäť pozorne pozrie na čísla inflácie. Nemal by nastať scenár, že ECB tento rok ešte zvýši mieru inflácie. Všetko závisí od toho, aké budú úrovne inflácie v nasledujúcom štvrťroku. Najmä tie, ktoré pochádzajú z jadrovej inflácie, teda nie z vyšších cien komodít či energií. Ale tie, ktoré určujú globálne trhy, nie lokálne ekonomiky.

Očakávate, že vyššie úrokové sadzby môžu znamenať aj nižšie investície v regióne?

To súvisí s konkrétnymi investičnými aktivitami a s požičiavaním peňazí spoločnostiam. Nerád by som povedal, že Slovensko je v horšej pozícii kvôli novšiemu členstvu v eurozóne, ale je pravda, že čo sa týka prepojenia vyšších úrokových sadzieb na investície, väčšinou to znamená, že vyššie úroky spôsobujú nižšie investície. A to by sa mohlo týkať aj regiónu strednej a východnej Európy, kde drahšie pôžičky už vedú k vyšším nákladom. V rôznych krajinách strednej a východnej Európy už k tomu došlo a zrejme ešte nie je koniec. Mali by sme sa pripraviť na ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb vo viacerých krajinách. Takže skutočne to bude faktor, ktorý spôsobí aj pomalšie investovanie.

Na to však máme aj mechanizmy Európskej únie.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa