Saint-Gobain nedávno predstavila dom vyrobený za päť dní na 3D tlačiarni. Miroslav Zliechovec, biznis development manažér tejto spoločnosti, hovorí, že to nie je až také sci-fi. Stavebné materiály sú dnes jednou z ciest, ako stavať efektívnejšie aj udržateľnejšie.

Začneme trochu voľnejšie. Čo si špecialista na materiály pomyslí, keď vonku na teplomeri vidí 35 °C?

Trafili ste do čierneho. Na stavbu sa dnes na Slovensku stále prioritne pozeráme cez to ako ušetriť energiu na vykurovanie. Na iné štandardy sa akoby nemyslí. Viete koľko máte v miestnosti svetla? Akú máte kvalitu vzduchu alebo teplotu v spálni počas tropických nocí? Poznáte celkové náklady za prevádzku budovy? Z pohľadu kvality materiálov sme na úrovni škandinávskych krajín, v kvalite stavby vôbec. Pritom kvalita stavby je určujúca pre to, ako sa v objekte cítime.

Kvalitná stavba je teda u nás otázkou úspory energie?

Drvivá väčšina stavieb je navrhovaná a realizovaná s dôrazom na úsporu energie pri vykurovaní. Je to pochopiteľné, keďže práve tento aspekt je zakotvený v našej legislatíve a sú presne definované kritéria, ktoré musí stavba spĺňať, aby bola povolená jej výstavba a následne skolaudovaná.

Prehrievanie budov a jeho následky, ale hlavne udržateľnosť počas celého životného cyklu, sa u nás riešia vzácne. Máme tu však aj dobré príklady. Napríklad bytový dom Zelené Átrium v Trnave postavený v pasívnom štandarde alebo nízkoenergetický rodinný „Lietajúci dom“ v bratislavskom Devíne architekta Martina Duchoňa.

Vráťme sa ku kvalite výstavby. Naznačili ste, že kvalita materiálov je na vysokej úrovni. Ako teda vznikajú nekvalitné projekty?

Skúsme ísť na to opačne a povedať si, ako má vzniknúť kvalitný projekt. Základom je správne pochopenie súvislostí, v ktorých bude stavba stáť – osadenie do terénu z ohľadom na okolitú zástavbu a orientáciu na svetové strany.

Ďalším dobrým krokom je koncepčný návrh obvodových konštrukcií a posúdenie ich izolačných vlastností, výber vhodného zasklenia a exteriérového tienenia. Na základe parametrov takto navrhnutého obvodového plášťa a polohy stavby by sa mali navrhovať technológie vykurovania, chladenia a výmeny vzduchu.

Aby toto všetko spoločne fungovalo je potrebné, aby to koordinoval niekto, kto má dostatočné skúsenosti. Preto odporúčame všetkým, aby tento proces zverili do rúk skúsenému architektovi alebo projektantovi.

Leto ako toto teda majite

ľovi dá spoľahlivé vysvedčenie.

V lete si viac uvedomujeme, čo s kvalitou vnútorného priestoru spravia veľké presklené fasády orientované na juh alebo strešné okná na nesprávnej strane strechy. Pre tieto riešenia sa často majitelia rozhodujú z estetických či trendových aspektov, no zabúdajú, že presklené plochy sa bez exteriérového tienenia v lete menia na výkonné vykurovacie telesá. Situácia sa najčastejšie rieši nainštalovaním klimatizácií do všetkých miestností. Takéto riešenie je však energeticky náročné, neekonomické a často aj nezdravé.

Je lepším riešením rekuperácia?

Je to jedno z možných technických riešení, ale malo by byť súčasťou premysleného a vyladeného systému. Čokoľvek čo sa na stavbe rieši dodatočne bude drahšie a menej účinnejšie, než keď to vopred naplánujete. Všetky dôležité aspekty by sa mali posudzovať už pri príprave projektu a následne by sa navrhovali jednotlivé riešenia.

Spolupráca jednotlivých špecialistov je pri zložitých projektoch bežnou praxou. Prečo ju považujete za dôležitú v súvislosti s udržateľnosťou?

Materiály a technológie sa neuveriteľne rýchlo vyvíjajú. V príprave a v realizácii výstavby sa dnes ukazuje kľúčové technické poradenstvo už v úvodných ideových fázach. Takto vytvoríte ucelené riešenie, ktoré prepája estetiku a potenciál stavebných konštrukcií a technológií. Výsledkom spolupráce je dielo, ktoré bude spĺňať najvyššie požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia, bude ekologické a zároveň bude šetriť náklady pri využívaní.

Pod tlakom silnejúcej regulácie sa viac hovorí o udržateľnej výstavbe. Ako vnímate diskusiu o redukcii uhlíkovej stopy a znižovaní odpadov v stavebníctve? Neovplyvní to negatívne komfort užívateľov stavieb?

Udržateľnosť je v stavebníctve dôležitou, aj keď na Slovensku ešte nie je takou výraznou témou. Iná cesta však nie je. Nová výstavba či rekonštrukcie produkujú odpad a navyše, ak sa budova zle postaví, je zdrojom emisií pri prevádzke.

Nemyslím si však, že prísnejšie normy prinesú užívateľovi nižší komfort. Digitalizácia, moderné materiály a koncepčné spojenie špecialistov z rôznych oblastí dokážu spojiť všetky aktuálne požiadavky. V praxi vidíme veľa príkladov výstavby, ktorá je zároveň udržateľná a spĺňa nároky moderného bývania.

Dotkli ste sa digitalizácie. V Českej republike je od tohto roku možné projektovať nadlimitné verejné zákazky iba formou BIM – informačného modelu stavby, ktorý zrýchľuje projektovú fázu. U nás sa téma diskutuje viac na odborných konferenciách, než uplatňuje v praxi. Prečo sme tak výrazne pozadu?

Na úrovni projekčných kancelárii sa BIM používa celkom bežne a tento trend sa šíri. BIM je nadstavba nad 3D modelovaním. Už to nie je len o čiarach, ale aj o vlastnostiach. Napríklad nakreslíte deliacu priečku a v BIM jej pridáte tepelnú, akustickú a požiarnu odolnosť.

Dom, ktorého nosné steny vznikli vďaka 3D tlačiarni.
Zdroj: Saint-Gobain

Ide o informačné modelovanie. Z projektu potom dokáže investor vytiahnuť informácie o rozpočte stavby. Pri rekonštrukcii sa k modelu vie projektant vrátiť a navrhnúť optimálny postup renovácie.

Kým u našich západných susedov sme boli svedkom dlhodobej prípravy a pomerne komplexnej odbornej diskusie, u nás je to skôr objavovanie kolesa. Vzhľadom na to, že informačný model stavby môže byť zdieľaný, prináša jasné pravidlá do procesu tvorby projektu. Ak nepoužívate BIM, projekt predlžujete a zvyšujete náklady na výstavbu.

Dôležité je tiež, že všetci progresívni dodávatelia majú dnes elektronické knižnice konštrukcií spracované ako plugin pre všetky používané softvéry podporujúce BIM. To opäť zrýchľuje, zlacňuje prípravy a znižuje chybovosť.

Presadia sa opäť prefabrikáty pri stavbách?

To je zaujímavá téma. Verím, že áno, lebo stavebníctvo si zaslúži viac automatizácie. V Saint-Gobain experimentujeme s mnohými postupmi, ktoré kopírujú procesy, aké dnes nájdete automobilovom priemysle. Dnes sa priamo na stavbe robí veľa úkonov, ktoré sa dajú robiť inak.

Predstavte si, že by sa jednotlivé komponenty stavby vyrábali na linke, kontrolovane a automaticky. Znamenalo by to určite menej odpadu. Jednoduchšie by sa skontrolovala kvalita. Myslím, že budúcnosť stavebníctva je v tom, že sa gro stavby vyrobí v hale.

Z toho pohľadu je zaujímavý boom drevodomov.

Drevodomy sú zaujímavé aj z pohľadu udržateľnosti, lebo majú nižšiu uhlíkovú stopu ako železobetón. Panely na báze dreva sú najekologickejšie. Dôležité je, že drevo je obnoviteľný zdroj a nezaťažuje staticky stavbu.

Pri drevodomoch sa rieši aj slabšia akustika, že je tam všetko počuť. Sú to predsudky?

Dnes už áno. V minulosti sa stavali drevené okály, ktoré mali naozaj problém s akustikou. Prvé drevodomy tak získali zlú povesť, ktorá sa ťažko napráva. Výroba drevostavieb je veľmi náročná na kvalitu. Izolovať drevostavbu od vonkajšieho hluku sa dá veľmi dobre izoláciou plášťa. Zvuk sa však môže šíriť aj cez konštrukciu, ale aj to je riešiteľné, ak máte dobrú skladbu materiálov.

Napríklad ako?

Spôsobov je veľa, skladbou stien, podláh, stropov. Množstvo moderných materiálov dokáže znížiť dobu dozvuku.

Peniaze z Plánu obnovy majú ísť aj na verejné budovy, ktoré sú dnes v žalostnom stave. Medzi nimi aj školy. Pomôže im jednoduché oblepenie polystyrénom a výmena okien?

Deti pri pobyte v škole sú naozaj často v nekvalitnom prostredí. Pritom kvalita vnútorného prostredia vplýva na ich schopnosť sústrediť sa. Aktuálne sme partnerom projektu pri ktorom monitorujeme kvalitu vnútorného prostredia v zateplených budovách škôl. Zatiaľ nám vychádzajú vysoké čísla oxidu uhličitého aj teploty v triedach. Tiež sú tam vysoké hodnoty hluku.

Čiže len zateplenie a výmena okien za plastové nemusí pomôcť. Prirodzené vetranie, ktoré fungovalo cez drevené okná sa zastaví a zvyšuje sa hladina CO2, prach a objavuje sa aj pleseň.

Ako to riešiť?

Opäť by tu pomohol integrovaný proces navrhovania obnovy už od začiatku. Školské prostredie je špecifické z pohľadu svetla aj akustiky. Myslím, že obnova škôl je pre celý stavebný segment veľkou výzvou. Sme partnerom zaujímavej rekonštrukcie školy v Trnave. Vidíme v rekonštrukciách škôl veľa špecifík, ale verím, že sa s tým na Slovensku dobre vysporiadame.

Miroslav Zliechovec (40)

Vyštudoval Technickú univerzitu vo Zvolene so zameraním na stavby a výrobky pre stavebníctvo. V súčasnosti pôsobí na pozícii biznis development manažéra v spoločnosti Saint – Gobain. Má viac ako desať ročné skúsenosti v oblasti produktového manažmentu a biznis developmentu na národnej aj na medzinárodnej úrovni. Už 14 rokov pôsobí v medzinárodných korporátnych spoločnostiach v stavebnom biznise. Technické vedomosti a dlhodobé skúsenosti s rôznymi stakeholdermi v rámci stavebného trhu transformuje do produktových a obchodných stratégií. Venuje sa internému zavádzaniu nových prístupov a projektov, ktorých cieľom je prepájať trvalú udržateľnosť v stavebníctve a kvalitné prostredie pre užívateľov stavieb s obchodnými zámermi spoločnosti.

Článek je pripravený v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je autorom, ale obsah považuje za prínosný pre čitateľa.