Len 10,1 percenta mladých ľudí vo veku 20 až 24 rokov v Nemecku nepracuje ani neštuduje. Nemci majú takzvaný NEET pomer jeden z najnižších na svete. Lepší pomer je už len vo Švajčiarsku. Nemcom tak zapájanie mladých ľudí výrazne pomáha k skvelým ekonomickým výsledkom.

Ak by sa zvyšných 34 krajín OECD vrátane Slovenska naučilo mladých ľudí angažovať v ekonomika tak ako Nemecko, ekonomika OECD by si polepšila o približne 1,1 bilióna dolárov. Tvrdí to v analýze konzultačná spoločnosť PricewaterhouseCoopers.

Základom je duálne vzdelávanie

Švajčiari i Nemci úspešne motivovali firmy, aby sa zapojili do vzdelávacieho systému. Študent má v rámci duálneho systému takzvaný dvojitý status. Je zároveň študentom a zamestnancom vybranej spoločnosti, ktorá spolupracuje priamo s danou strednou školou. Študent uzavrie zamestnaneckú zmluvu, podľa ktorej sa zaväzuje, že po absolvovaní školy do spoločnosti nastúpi. Tá mu naopak zabezpečí zodpovedajúcu pracovnú pozíciu a vzdelanie sčasti financuje. Ide o prepojenie škôl a firiem, ktoré funguje na báze win-win stratégie, ktorá má ekonomické opodstatnenie.

Približne jedna tretina spoločností vo Švajčiarsku sa aktívne zapája do duálneho vzdelávania a zákon o odbornom vzdelávaní v Nemecku poskytuje ročne 500-tisíc miest na pracovné stáže pre študentov a absolventov. V Nemecku musí žiak najprv zmluvu s firmou získať, až potom ide do školy. U nás ide najskôr do školy, potom hľadá nejakú možnosť praxe.

Na Slovensku sa so systémom rovnako experimentuje, zatiaľ skôr neúspešne. V prípade nízkeho záujmu zo strany slovenských stredných škôl o duálne vzdelávanie je hlavným dôvodom systém financovania týchto škôl. Za žiaka, ktorý nastúpi na duálne vzdelávanie, je totiž škole krátený normatív, čiže na neho dostane menej financií.

Na začiatku školského roka (v septembri 2016) sa situácia zlepšila. Počet zamestnávateľov, škôl i žiakov vstupujúcich do systému duálneho vzdelávania sa v tomto školskom roku oproti vlaňajšiemu nultému ročníku zdvojnásobil. Uzatvorených bolo 1 121 učebných zmlúv a celkovo je do systému zapojených 1 543 žiakov. Ich celkové výsledky sa podľa škôl zlepšili, zamestnávatelia sa však stále sťažujú na nedostatočný záujem detí o prípravu na povolanie.

Slovensko: Tri miliardy navyše

V porovnaní má Slovensko pomer mladých ľudí 18,6 percenta. Takmer každý piaty Slovák vo veku 20 až 24 rokov teda nepracuje, nevzdeláva sa ani nechodí na rekvalifikačné kurzy. Rozdiel oproti Nemecku je teda 8,4 percentuálneho bodu. Ak by sa táto priepasť v nezamestnanosti mladých ľudí zmazala, slovenské hospodárstvo by dokázalo nafúknuť HDP o 2,9 percenta. V absolútnych číslach ide o slušné tri miliardy dolárov.

Najväčšie medzery má Turecko, kde je rozdiel 8,9 percentuálnych bodov, nasleduje Taliansko, Grécko a Španielsko, teda krajiny s najvyššou mierou mladých ľudí na úradoch práce. Ak by tieto krajiny dokázali znížiť nezamestnanosť mladých ľudí na úroveň Nemecka, ich sumárne HDP by sa zvýšilo o 317 miliárd dolárov.

Najväčší progres v angažovaní mladých ľudí za posledných desať rokov urobili krajiny Luxembursko, Nemecko a Izrael, ktorý sa v rebríčku PwC Young Workers Index dostal z 34. pozície v roku 2006 na súčasnú deviatu pozíciu.  

Naopak najväčší prepad dosiahli Íri, Španieli a Portugalci, ktorých musela počas finančnej krízy eurozóna prostredníctvom eurovalu zachraňovať. Slovensko stagnuje a patrí v nezamestnanosti medzi najhorších v OECD. Za desať rokov si Slovensko polepšilo z 30. na 28. pozíciu. Index je zložený z ôsmich hodnotiacich kritérií. V indexe nás zráža nadol predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť (dlhšie ako šesť mesiacov), ktorá sa pohybuje okolo 50 percent. Vyššiu majú už len Španieli a Gréci. 

Slovensko si o miliardy polepší, ak zapojí na trhu práce mladých ako Nemci

PwC Young Workers Index Zdroj: PwC

Z analýzy vyplýva, že vyššia angažovanosť mladých ľudí na trhu práce cez duálne vzdelávanie silne koreluje aj s rastom HDP na hlavu obyvateľa krajiny. Korelácia je tu na úrovni 0,52. Podľa analytikov, čím krajina efektívnejšie využíva ekonomický potenciál mladých ľudí, tým s väčšou pravdepodobnosťou dosiahne lepšie ekonomické výsledky. 

Švajčiarsko či Nemecko, ktoré sa v indexe umiestnili najvyššie a duálne vzdelávanie majú majstrovsky zvládnuté, dosahujú aj lepšie výsledky HDP na hlavu. Švajčiari dosiahli za rok 2015 HDP na hlavu 62 550 dolárov, Nemci 48 037 dolárov a Slováci necelých 30-tisíc dolárov.  

Slovensko si o miliardy polepší, ak zapojí na trhu práce mladých ako Nemci

Vzťah medzi angažovanosťou mladých ľudí na trhu práce a HDP na hlavu Zdroj: PwC

Ten istý vzťah existuje aj pri investíciách do školstva. Čím sú vyššie, tým lepšie sa študenti uplatňujú na trhu práce a prispievajú k chodu národnej ekonomiky. V konečnom dôsledku sa tak v indexe umiestňujú tieto krajiny vyššie. Samozrejme, peniaze nie sú všetko.

Podstatná je aj kvalita vzdelávania: krajiny by mali prehodnocovať počet žiakov v triede, kvalitu výučby, presadzovať metódy na skvalitnenie vedenia škôl a zapájanie zamestnávateľov do výučby, aby tá reflektovala potreby trhu. Kým Slovensko investuje na jedného študenta na prvom stupni podľa dát OECD približne 5 900 dolárov, Švajčiari takmer 16-tisíc dolárov a Rakúsko 10 700 dolárov, niečo cez 8 700 dolárov investuje aj Nemecko. 

Slovensko si o miliardy polepší, ak zapojí na trhu práce mladých ako Nemci

Vzťah medzi investíciami do školstva na hlavu a pozíciou v indexe Zdroj: PwC